Prečo sme rozhodli práve tak

Na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2013 rozhodlo plénum ústavného súdu o nesúlade viacerých ustanovení zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky týkajúcich sa odmeňovania sudcov s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh na preskúmanie ich ústavnosti podala skupina 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky aj generálny prokurátor. Ústavný súd spojil oba návrhy na spoločné konanie. Sudcom spravodajcom v tejto veci bol JUDr. Lajos Mészáros.

Napadnutými ustanoveniami zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky reformoval zákonodarca platové pomery ústavných činiteľov tým spôsobom, že ich previazal s deficitom verejných financií. Skupina poslancov a generálny prokurátor namietali, že nová právna úprava pre výpočet platov sudcov a zmrazenie ich platov v roku 2011 je v nesúlade s ústavným princípom nezávislosti súdov a sudcov a s princípom právneho štátu.

Navrhovatelia považovali za neprijateľné, aby výkonná a zákonodarná moc redukovali alebo inak obmedzovali podmienky odmeňovania sudcov, pretože je to v rozpore s princípom trojdelenia moci v demokratickom štáte a nezávislosti súdnej moci. Hmotné zabezpečenie sudcov musí byť chápané ako stabilné a neredukovateľné, nesmie sa stať pohyblivým činiteľom, s ktorým môže výkonná a zákonodarná moc ľubovoľne nakladať. Podľa názoru navrhovateľov intenzita zásahu do platových pomerov sudcov dosiahla takú úroveň, že možno jednoznačne konštatovať rozpor s ústavným princípom nezávislosti sudcov.

Pri preskúmavaní namietaného nesúladu príslušných ustanovení zákona s príslušnými ustanoveniami ústavy vychádzal ústavný súd zo svojej doterajšej judikatúry prihliadajúc taktiež k zneniu niektorých dokumentov prijatých predovšetkým na pôde Rady Európy, ktoré sa týkajú otázok odmeňovania sudcov (Odporúčanie CM/Rec (2010) 12 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o sudcoch, Magna Charta sudcov, „Správa o nezávislosti súdneho systému, nezávislosť sudcov“ prijatá Benátskou komisiou na jej 82. plenárnom zasadnutí v Benátkach 12. – 13. marca 2010).

Ústavný súd v rámci svojej skoršej judikatúry uviedol, že rozdiely v platovom ohodnotení členov jednotlivých zložiek štátnej moci, ako aj vnútri týchto zložiek neporušujú nezávislosť sudcov (PL. ÚS 14/94). Ústava nevylučuje prepojenie platových pomerov sudcov ústavného súdu a všeobecných súdov so stavom ekonomiky (PL. ÚS 52/99). Určité zásahy vrátane zásahov do platových pomerov sudcov sa však môžu dotknúť ústavného princípu nezávislosti sudcov, ale až vtedy, keď dosiahnu určitý kvantitatívny rozmer, ak citeľným spôsobom ohrozia inak štandardnú životnú úroveň sudcov primeranú ich ročnému príjmu (PL. ÚS 12/05).

Z vývoja judikatúry možno odvodiť, že ústavný súd považuje za ústavne nesúladné intenzívne a arbitrárne zásahy do platov sudcov, čo môže znamenať nesúlad s čl. 144 ústavy. Celoročné zmrazenie platov v čase ekonomických problémov ústavný súd nikdy nesankcionoval ako nesúladné s ústavou. Takéto malo byť len opakované odkladanie zložky platu, tzv. 14. plat.

Ústavný súd v predmetnej veci vychádzal z fungovania mechanizmu určenia platov ústavných činiteľov podľa napadnutých ustanovení zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Podľa tejto právnej úpravy sa plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok  zníži o 5 %, ak je podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu 3 – 5 %, o 10% ak je uvedený podiel 5 – 7 % a o 15 % ak tento podiel predstavuje 7 % a viac.

Zo skutočnosti, že zákonodarca zaradil do osobnej pôsobnosti tejto úpravy len ústavných činiteľov, možno odvodiť, že účelom zákona je v prvom rade vyvodiť voči nim zvláštnu kombináciu právnej a politickej zodpovednosti. Sudcovia sa však zo skupiny ústavných činiteľov, na ktorých sa zákon vzťahuje, vymykajú. Sú nezávislí, sú menovaní natrvalo, nie sú volení občanmi, nesú právnu, a nie politickú zodpovednosť a napokon chod verejných financií nemôžu – na rozdiel od vlády – priamo nijako ovplyvniť.

Prevzatím koncepcie penalizácie za stav verejných financií do výpočtu platov sudcov bol do ich hmotného zabezpečenia vnesený komponent arbitrárnosti, nečitateľnosti. Uvedené treba rozlišovať od zmrazovania platov súvisiacich so závažnými ekonomickými opatreniami v prípadoch kríz. V dôsledku prijatia napadnutých ustanovení zákona by bol pätnásťpercentný podiel platu sudcov plne závislý od premenných faktorov, ktoré sú pod takmer výlučnou kontrolou výkonnej moci, keďže tá má zodpovednosť za rozpočtové hospodárenie.

Inštitucionálna záruka nezávislosti súdov však vyžaduje od legislatívy nevolatilnú, nekolísavú, teda stabilnú a v zásade rovnomernú a čitateľne administrovateľnú zákonnú úpravu základného platu sudcu. Uvedená právna úprava týmto požiadavkám nevyhovovala, a preto ju nebolo možné považovať za súladnú s čl. 144 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy. Práve uvedený komponent arbitrárnosti, nečitateľnosti bol pre ústavný súd rozhodujúci.

Zmrazenie platov sudcov v roku 2011 podľa napadnutých ustanovení zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky tu ústavný súd nevnímal izolovane ako jednorazové zmrazenie, ktoré doteraz vo všeobecnosti považoval za ústavne akceptovateľné, ale ako prípravu na aktiváciu nového vzorca pre výpočet platov sudcov a preto aj túto úpravu považoval za nesúladnú s čl. 144 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy.

Pokiaľ ide o doterajší model odmeňovania sudcov vychádzajúci z makroekonomickej veličiny priemerného platu v hospodárstve Slovenskej republiky je potrebné uviesť, že priemerný plat v hospodárstve je vládou krátkodobo a strednodobo podstatne menej ovplyvniteľný, a teda naviazanie základného platu sudcu naň je výrazom racionálneho previazania štandardu sudcov na životnú úroveň občianskej spoločnosti.

JUDr. Ivetta Macejková, PhD.
predsedníčka
Ústavného súdu Slovenskej republiky

Dátum vytvorenia: 12. 11. 2015
Dátum aktualizácie: 5. 5. 2016