Európsky súd pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je medzinárodný súd so sídlom v Štrasburgu. Pozostáva zo sudcov, ktorých počet sa rovná počtu členských štátov Rady Európy, ktoré ratifikovali Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Úlohou ESĽP je zabezpečiť, aby štáty rešpektovali práva a záruky upravené v dohovore. Robí tak preskúmavaním sťažností jednotlivcov, prípadne štátov, pre porušenie práv zaručených dohovorom. Ak ESĽP usúdi, že štát porušil jedno alebo viac týchto práv a záruk, vynesie rozsudok vyslovujúci porušenie. Rozsudky sú pre dotknuté štáty záväzné. Následne ESĽP odovzdá spis Výboru ministrov Rady Európy, ktorý rokuje s dotknutým štátom a ministerstvom zodpovedným za výkon rozsudku, o tom, ako bude rozsudok vykonaný a ako možno predchádzať podobnému porušeniu dohovoru v budúcnosti. Od roku 2015 je národným sudcom za Slovenskú republiku Alena Poláčková. V predchádzajúcich obdobiach to boli Ján Šikuta (2004-2015), Viera Strážnická (1998-2004) a Bohumil Repik (1992, za Slovenskú republiku od 1993-1998).

Konanie pred ESĽP

Sťažnosť na ESĽP môže podať jednotlivec, mimovládna organizácia alebo skupina osôb V prípade medzištátnych sporov aj členský štát dohovoru. Sťažnosť môže smerovať proti členskému štátu dohovoru, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho ľudské práva. ESĽP sa nezaoberá sťažnosťami proti jednotlivcom alebo iným subjektom súkromného práva, ako sú napríklad obchodné spoločnosti.

Medzi základné podmienky pre podania sťažnosti patrí vyčerpanie všetkých účinných a dostupných vnútroštátnych prostriedkov nápravy, ktoré sťažovateľovi dáva k dispozícii slovenský právny poriadok (najmä odvolanie, dovolanie ak je prípustné a ústavnú sťažnosť). Sťažnosť musí byť podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bolo prijaté konečné rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti.

Sťažnosť sa podáva na osobitnom tlačive, ktoré musí byť úplne vyplnené a sprevádzané kópiami relevantných podporných dokumentov. Šesťmesačná lehota na podanie sťažnosti sa považuje za dodržanú, len ak je v jej rámci zaslaný ESĽP poštou originál formulára sťažnosti.

Úradnými jazykmi ESĽP sú anglický a francúzsky jazyk. Sťažnosť možno napísať v niektorom z týchto jazykov alebo v oficiálnom jazyku niektorého zo štátov, ktoré ratifikovali dohovor. Až do oznámenia (notifikácie) sťažnosti vláde môže preto sťažovateľ komunikovať s ESĽP aj v slovenskom jazyku. Po oznámení sťažnosti vláde sa celá komunikácia ESĽP so sťažovateľmi uskutočňuje už v jednom z úradných jazykov ESĽP. Predseda príslušnej komory však môže na návrh sťažovateľa povoliť používať úradný jazyk zmluvnej strany (v tomto prípade slovenský jazyk).

Sťažovatelia podávajú sťažnosti sami alebo prostredníctvom svojich zástupcov. V počiatočnom štádiu konania nie je potrebné právne zastúpenie. Potom, ako je sťažnosť oznámená vláde, musí byť sťažovateľ zastúpený advokátom. Sťažovateľom zvolený zástupca musí dostatočne rozumieť jednému z úradných jazykov ESĽP. Predseda komory môže na žiadosť sťažovateľa alebo z vlastnej iniciatívy rozhodnúť o tom, že sťažovateľovi poskytne bezplatnú právnu pomoc, ak je nevyhnutná pre riadny priebeh konania a sťažovateľ nemá dostatok prostriedkov na úhradu všetkých súvisiacich trov alebo ich časti.

O sťažnostiach rozhodujú samosudcovia, trojčlenné výbory, sedemčlenné komory a sedemnásťčlenná veľká komora.

Sťažnosť môže byť vyhlásená za neprijateľnú bez jej oznámenia dotknutej vláde. Za neprijateľnú môže sťažnosť vyhlásiť už samosudca. Rozhodnutie samosudcu je konečné.

V prípade, že k oznámeniu sťažnosti vláde dôjde, ESĽP ju vyzve na zaslanie stanoviska k prijateľnosti a podstate sťažnosti. ESĽP zároveň ponúkne stranám možnosť dosiahnuť urovnanie sporu zmierom. ESĽP v prípadoch týkajúcich sa otázky, ku ktorej sa viaže ustálená judikatúra, môže vyčiarknuť sťažnosť zo zoznamu sťažností aj na základe tzv. jednostrannej deklarácie dotknutej vlády, a to aj napriek želaniu sťažovateľa, aby sa pokračovalo v preskúmavaní sťažnosti.

V prípade, ak nedôjde k uzavretiu zmieru, ani k vyčiarknutiu sťažnosti zo zoznamu prípadov na základe jednostrannej deklarácie vlády, ESĽP skúma prijateľnosť a podstatu sťažnosti. Následne príjme rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti alebo priamo rozsudok o tom, či boli alebo neboli porušené práva sťažovateľa podľa dohovoru.

Výbory troch sudcov sú oprávnené rozhodovať nielen o prijateľnosti, ale aj o merite sťažnosti a spravodlivom zadosťučinení v prípadoch, v ktorých ESĽP už rozhodol principiálnu otázku rozsudkom veľkej komory, alebo v ktorých rozhodovali komory v zmysle ustálenej judikatúry. V ostatných prípadoch o prijateľnosti a merite sťažnosti rozhodujú sedemčlenné komory.

Odvolať sa proti rozsudku komory je možné v trojmesačnej lehote odo dňa vyhlásenia rozsudku žiadosťou o postúpenie veci Veľkej komore, v prípade závažnej otázky výkladu alebo aplikácie dohovoru alebo protokolov k nemu, ktorá si vyžaduje posúdenie Veľkou komorou.

Konečný rozsudok je pre štát záväzný a štát je povinný ho vykonať, vrátane prijatia všeobecných a konkrétnych opatrení na predchádzanie vzniku obdobných porušení dohovoru zo strany Slovenskej republiky. Súčasťou vykonania rozsudku je aj vyplatenie spravodlivého zadosťučinenia sťažovateľovi. Medzi všeobecné opatrenia patrí napríklad publikácia rozsudku v právnických periodikách či zmena legislatívy. Príkladom konkrétneho opatrenia je napr. nariadenie obnovy konania vo veci.

Záujmy Slovenskej republiky obhajuje zástupca SR pred Európskym súdom pre ľudské práva.  Zástupca je teda „advokátom“ štátu.

Podrobnejšie informácie o samotnom ESĽP, prípade o konaní pred ESĽP v slovenskom jazyku je možné nájsť na oficiálnej stránke ESĽP:

http://www.echr.coe.int/Pages/home.aspx?p=court/courtinbrief

http://www.echr.coe.int/Pages/home.aspx?p=applicants/slk&c=#n1357809352012_pointer

alebo na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky:

https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Zastupovanie-SR/Zastupca-SR-pred-ESLP/Zakladne-informacie-o-konani-pred-ESLP.aspx
Dátum vytvorenia: 7. 9. 2016
Dátum aktualizácie: 7. 9. 2016