Často kladené otázky

1. Čo je hlavnou úlohou Ústavného súdu Slovenskej republiky?

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje v právnych veciach upravených v čl. 125 až čl. 140 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava”).

Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov, ktorých vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na 12 rokov.

Ústavný súd rozhoduje v pléne (všetkých trinásť sudcov) alebo v senáte, ktorý sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

Ústavný súd najmä:

  • a) rozhoduje o súlade právnych predpisov,
  • b) rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb,
  • c) rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy,
  • d) koná vo veciach sporov o príslušnosť,
  • e) podáva výklad ústavy a ústavných zákonov, ak je vec sporná,
  • f) rozhoduje o volebných sťažnostiach,
  • g) vykonáva disciplinárnu právomoc voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.

2. Kto je oprávnený podať sťažnosť na ústavný súd ?

Osobou oprávnenou (aktívne legitimovanou) na podanie sťažnosti je fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ”), ktorá tvrdí, že boli porušené jej základné práva alebo slobody zaručené ústavným poriadkom Slovenskej republiky vrátane ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, pričom k ich porušeniu malo dôjsť právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a o ich ochrane nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 49 zákona o ústavnom súde).

3. Kedy môžem podať sťažnosť ústavnému súdu?

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

4. Akým spôsobom sa môžem obrátiť so sťažnosťou na ústavný súd (technicky – ústne, písomne, mailom, faxom, poštou)?

Sťažnosť musí byť písomná. Môže byť podaná v listinnej  podobe alebo elektronickej podobe. Sťažnosť podanú v listinnej podobe  musí podpísať sťažovateľ (sťažovatelia) alebo jeho (ich) právny zástupca.
Sťažnosť podanú elektronicky bez autorizácie podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní, na sťažnosť sa neprihliada. Ústavný súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Sťažnosť podanú v elektronickej podobe autorizovanú  podľa osobitného predpisu nie je potrebné dopĺňať v listinnej podobe (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Sťažnosť možno ústavnému súdu podať aj prostredníctvom eFormulárov po prihlásení sa na webovom sídle ústavného súdu v záložke „Elektronické služby“ alebo portáli www.slovensko.sk. To platí pre občanov, ktorí majú eID kartu (t. j. občiansky preukaz s integrovaným čipom). Aj bez prihlásenia je možné eFormulár použiť ako vzor, ktorý po vytlačení doručíte ústavnému súdu iným spôsobom (napr. poštou).

 

5. Bude dodržaná lehota, ak podám sťažnosť na pošte v posledný deň dvojmesačnej lehoty?

Áno, lehota je zachovaná, ak je sťažnosť podaná v posledný deň lehoty osobne v podateľni ústavného súdu alebo na poštovú prepravu (rozhodujúci je dátum na poštovej obálke). Podľa pravidiel na počítanie lehôt sa lehota určená podľa mesiacov končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 121 ods. 3 až 5 Civilného sporového poriadku). Zmeškanie dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti v zmysle cit. § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje zákon o ústavnom súde odpustiť, pričom ide o zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) .

 

6. Čo musí obsahovať ústavná sťažnosť? Aké sú jej náležitosti?

Zo sťažnosti musí byť zrejmé (§ 20 a § 50 zákona o ústavnom súde):
I.   kto ju podáva;
II.  proti komu smeruje (označenie orgánu verejnej moci);
III. akej veci sa týka, t. j. akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd, pričom k sťažnosti sa musí pripojiť kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu;
IV. ako je odôvodnená, t. j. sťažovateľ musí v sťažnosti pravdivo opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a uviesť, v čom konkrétne podľa sťažovateľa spočíva porušenie ním označeného práva alebo slobody;
V.  ktoré základné práva alebo slobody boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené.
- Katalóg základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplýva predovšetkým z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (napr. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor o právach dieťaťa).
- V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že ústavný súd nemá vo vzťahu k všeobecným súdom postavenie nadriadeného súdu, t. j. ústavný súd nie je súdom poslednej inštancie, a teda jeho úlohou nie je preskúmavať samotnú správnosť či zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Jeho poslaním je výlučne ochrana ústavou zaručených práv a slobôd;
VI. akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha (petit sťažnosti), pričom v petite sťažnosti musí sťažovateľ označiť konkrétne právo alebo slobodu, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, a tiež musí označiť právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah orgánu verejnej moci, ktorým malo k porušeniu označeného práva alebo slobody dôjsť.
Z petitu sťažnosti musí byť tiež zrejmé, akej nápravy sa v dôsledku vysloveného porušenia označeného práva alebo slobody sťažovateľ dovoláva (§ 56 zákona o ústavnom súde), t. j. či žiada, aby ústavný súd napadnuté právoplatné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby porušovateľovi práva zakázal pokračovať v porušovaní práva alebo slobody, prípadne aby porušovateľovi prikázal obnoviť stav pred porušením práva alebo slobody alebo aby prikázal vo veci konať tomu, kto právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, alebo či sťažovateľ žiada priznať za porušenie práva alebo slobody primerané finančné zadosťučinenie.
Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Z uvedeného vyplýva, že požiadavka sťažovateľa priznať mu za zistené a vyslovené porušenie základného práva alebo slobody finančné zadosťučinenie musí byť riadne odôvodnená.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom. Viazanosť návrhom platí zvlášť pre petit sťažnosti, čo znamená, že ústavný súd rozhoduje o porušení práv a slobôd iba v rozsahu, ako ho vymedzí sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu;
VII. aké dôkazy sťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení navrhuje.

7. Môžem podať naraz viacero sťažností ústavnému sudu?

Áno, ak by však bolo ústavnému súdu v jeden deň doručených desať a viac sťažností od toho istého navrhovateľa, išlo by v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde o hromadný návrh. S podaním hromadného návrhu sú spojené určité špecifiká týkajúce sa konania pred ústavným súdom.
Podľa § 33 ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutia ústavného súdu v konaniach začatých na základe hromadných návrhov v skutkovo a právne obdobných veciach môžu obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba poukáže na svoje skoršie rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci toho istého navrhovateľa obsahujúce riadne odôvodnenie.
V prípade viacerých podaní doručených ústavnému súdu jedným sťažovateľom v priebehu jedného kalendárneho roka (nemusí ísť o podania doručené v ten istý deň) je potrebné upozorniť na možnosť uloženia súdneho poplatku za ich podania. Hoci konanie pred ústavným súdom v zásade nepodlieha súdnym poplatkom, podľa § 35 ods. 2 zákona o ústavnom súde v konaní o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 127 ústavy ak ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už ústavný súd v minulosti rozhodol a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží ústavný súd uznesením navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu sťažnosť, ktorá bola tým istým navrhovateľom podaná na ústavnom súde v jednom kalendárnom roku. Ak je v jednom podaní obsiahnutých viacero vecí, s ktorými sa fyzická osoba alebo právnická osoba obracia na ústavný súd podľa čl. 127 ústavy, považuje sa na účely vyrubenia súdneho poplatku každá z týchto vecí za samostatnú sťažnosť.

8. Vyžaduje sa, aby bol sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom právne zastúpený?

Áno, podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa vyžaduje, aby bol sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom obligatórne (povinne) zastúpený advokátom.
K sťažnosti musí byť preto pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom, pričom v splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

9. Kto ma môže zastupovať pred ústavným súdom? Môže to byť napríklad firemný právnik? Môžem sa zastupovať aj ja sám, ak mám právnické vzdelanie?

Nie, ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde jednoznačne vyžaduje zastúpenie advokátom.

10. Za akých okolností môžem požiadať o pridelenie advokáta?

Prijatím zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona  č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) vytvorila Slovenská republika inštitucionálny systém slúžiaci na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom Centra právnej pomoci (www.centrumpravnejpomoci.sk). O tejto možnosti ústavný súd sťažovateľa poučí. (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc v občianskoprávnych, obchodnoprávnych, pracovnoprávnych, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve, ako aj v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a vo všetkých týchto veciach aj v konaní pred ústavným súdom. Fyzická osoba môže požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, resp. o predbežnú konzultáciu aj v čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
V právnych veciach, na ktoré sa systém poskytovania právnej pomoci Centrom právnej pomoci nevzťahuje (trestné konanie), môže ústavný súd sťažovateľovi ustanoviť právneho zástupcu za predpokladu, že to odôvodňujú jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery a ak zo strany sťažovateľa nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

 

11. Čo sa stane po doručení mojej sťažnosti ústavnému súdu?

Ústavný súd najprv sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a skúma, či sú splnené ústavou a zákonom ustanovené podmienky na konanie podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa uznesením odmietne, ak je daný niektorý z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, alebo ju podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde uznesením prijme na ďalšie konanie.

12. Kto je účastníkom konania pred ústavným súdom?

Účastníkom v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorého právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu sťažnosť smeruje (§ 51 zákona o ústavnom súde).

13. Môžem požiadať o to, aby bolo prejednávanie mojej sťažnosti verejné?

Ústavný súd sťažnosť podľa čl. 127 ústavy prerokuje na ústnom pojednávaní. Od ústneho pojednávania však môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 30 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde).

14. Môže sa na verejnom pojednávaní zúčastniť ktokoľvek?

Áno, konanie vo veciach sťažností je verejné, ak ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúčil (§ 30 ods. 4 druhá veta zákona o ústavnom súde).

15. Kde, resp. ako získam informácie o tom, ako sa postupuje v prípade mojej sťažnosti (návrhu na začatie konania)?

Po doručení písomnej sťažnosti (návrhu na začatie konania) v listinnej podobe osobne do podateľne ústavného súdu, pracovník podateľne kancelárie ústavného súdu vydá sťažovateľovi (navrhovateľovi) písomné potvrdenie obsahujúce údaj o dátume doručenia návrhu, o čísle (spisovej značke) konania a meno sudcu spravodajcu. To neplatí v prípade hromadných návrhov.
Okrem toho kancelária ústavného súdu zverejňuje informáciu o pridelení sťažností (návrhov na začatie konania) na webovom sídle ústavného súdu. Informácia o pridelení sťažností (návrhov na začatie konania) obsahuje údaje o dátume doručenia návrhu, o čísle (spisovej značke) konania, označenie sťažovateľa (navrhovateľa), ak ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nie je zároveň orgánom verejnej moci, označenie navrhovateľa sa uvádza v anonymizovanej podobe, označenie právneho zástupcu sťažovateľa (navrhovateľa) a meno sudcu spravodajcu. Informácia sa zverejňuje bez zbytočného odkladu po jej spracovaní spravidla nasledujúci pracovný deň po dni pridelenia sťažností (návrhov na začatie konania), v prípade hromadných návrhov spravidla do troch pracovných dní po ich pridelení.
Ústavný súd po doručení sťažnosti (návrhu na začatie konania) poštou automaticky nevyrozumieva sťažovateľov o zaregistrovaní sťažnosti a pridelenej spisovej značke. V prípade záujmu je potrebné sa informovať telefonicky, e-mailom alebo písomnou žiadosťou zaslanou na adresu ústavného súdu (kontakt). Informovať sa o stave konania pred ústavným súdom je možné aj formou elektronickej komunikácie,  a to vyplnením eFormulára po prihlásení sa na webovom sídle ústavného súdu alebo na portál www.slovensko.sk. To platí pre občanov, ktorí majú eID kartu (t.j. občiansky preukaz s integrovaným čipom). Aj bez prihlásenia je možné eFormulár použiť ako vzor, ktorý po vytlačení doručíte ústavnému súdu iným spôsobom (napr. poštou).

16. Ako dlho trvá konanie, kým dôjde k rozhodnutiu?

Dĺžka konania sa nedá presne určiť, v jednotlivých právnych veciach sa môže líšiť v závislosti od skutkovej a právnej zložitosti veci a správania účastníkov konania. Zákon o ústavnom súde, Civilný sporový poriadok ani iný právny predpis neukladajú ústavnému súdu lehotu na rozhodnutie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

17. Kedy sa na vašej webovej stránke dozviem, ako ústavný súd o konkrétnom podaní rozhodol?

Ústavný súd informuje o rozhodnutiach pléna ústavného súdu bezprostredne po jeho zasadnutí. O rozhodnutiach senátov spravidla do dvoch − troch dní (v závislosti od množstva rozhodnutí jednotlivých senátov) po zasadnutí senátu zverejňuje tlačovú správu o jednotlivých prerokovaných sťažnostiach. Celé rozhodnutia vrátane odôvodnenia sú na webovej stránke zverejnené v anonymizovanej podobe až po ich doručení účastníkom konania. Doba doručovania sa v jednotlivých prípadoch môže líšiť.

18. Je konanie pred ústavným súdom spoplatnené?

Podľa § 35 ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nepodlieha súdnym poplatkom, ak zákon o ústavnom súde neustanovuje inak.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o ústavnom súde v konaní o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 127 ústavy ak ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už ústavný súd v minulosti rozhodol a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží ústavný súd uznesením navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu sťažnosť, ktorá bola tým istým navrhovateľom podaná na ústavnom súde v jednom kalendárnom roku. Ak je v jednom podaní obsiahnutých viacero vecí, s ktorými sa fyzická osoba alebo právnická osoba obracia na ústavný súd podľa čl. 127 ústavy, považuje sa na účely vyrubenia súdneho poplatku každá z týchto vecí za samostatnú sťažnosť.
Súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podanú tým istým navrhovateľom a doručenú ústavnému súdu v jednom kalendárnom roku je 30 €.

19. Má sťažovateľ nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v konaní pred ústavným súdom?

Podľa § 36 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

20. Ako môže ústavný súd rozhodnúť?

Ústavný súd najprv sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a skúma, či sú splnené ústavou a zákonom ustanovené podmienky pre konanie podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa uznesením odmietne, ak je daný niektorý z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, alebo ju podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde uznesením prijme na ďalšie konanie.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietne:

  • • pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí − ak sťažnosť nemá všetky zákonom požadované náležitosti (pozri vyššie),
  • • ako oneskorene podanú (pozri lehotu na podanie sťažnosti);
  • • ako podanú neoprávnenou osobou (pozri uvedené);
  • • ako neprípustnú – všeobecné dôvody neprípustnosti sťažnosti sú upravené v § 24 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná: 
    1. a) ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,
    2. b) ak ústavný súd v tej istej veci koná,
    3. c) ak sa sťažovateľ sťažnosťou domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Dôvodom odmietnutia sťažnosti pre jej neprípustnosť je podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde aj to, že sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Za opravné prostriedky sa považujú riadne opravné prostriedky (odvolanie, sťažnosť, odpor a pod.), ako aj mimoriadne opravné prostriedky (dovolanie), na podanie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov). Inými právnymi prostriedkami sa rozumie napr. sťažnosť na postup súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sťažnosť pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, ale aj žaloba na nečinnosť orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, prípadne podnet podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, resp. opakovaný podnet podľa § 36 tohto zákona.

  • • pre nedostatok právomoci ústavného súdu – v prípade, že o ochrane práva alebo slobody, ktorých porušenie sa namieta, rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy „iný súd”;
  • • ako zjavne neopodstatnenú – ak ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia sťažovateľom označeného práva alebo slobody.

Ak ústavný súd sťažnosť neodmietol, prijme ju na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
V prípade zistenia ústavného súdu, že došlo k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci, ústavný súd súčasne také rozhodnutie alebo opatrenie zruší a zruší aj iný zásah, ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže:

  1. a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov,
  2. b) vrátiť vec na ďalšie konanie,
  3. c) zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody,
  4. d) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

Ústavný súd napokon môže priznať sťažovateľovi, ktorého základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemá sťažovateľ právny nárok.

 

21. Aký je rozdiel medzi odmietnutím a zamietnutím sťažnosti?

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
„Zamietnutie sťažnosti” neprichádza do úvahy v konaniach podľa čl. 127 ústavy. Podľa zákona o ústavnom súde „zamietnuť sťažnosť” môže ústavný súd podľa § 59 zákona o ústavnom súde v rámci rozhodovania o volebných sťažnostiach. K zamietnutiu sťažnosti môže dôjsť aj v prípade, ak sa v konaní patriacom do právomoci pléna pri hlasovaní nedosiahne potrebná nadpolovičná väčšina všetkých sudcov (podľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

22. Môžem sa odvolať proti rozhodnutiu ústavného súdu?

Nie, podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. To však  neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy (napríklad rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva), ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

23. V prípade nespokojnosti s rozhodnutím ústavného súdu môžem sa obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva?

Áno, ktorýkoľvek jednotlivec, mimovládna organizácia alebo skupina osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo jeho protokolmi jednou z Vysokých zmluvných strán (t. j. štátov), môžu podľa čl. 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podať sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva.

Podľa čl. 35 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Európsky súd pre ľudské práva môže prejednávať vec až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy, podľa všeobecne uznávaných pravidiel medzinárodného práva a v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bolo prijaté konečné rozhodnutie. Za vyčerpanie všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy sa považuje aj podanie sťažnosti ústavnému súdu.

24. Môže ústavný súd sám začať/iniciovať konanie?

Nie, konanie pred ústavným súdom o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb je návrhovým konaním, začína len na základe podania sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.

25. Mám výhrady voči novoprijatému zákonu. Môžem podať podnet na nesúlad zákona s ústavou?

Nie, fyzická osoba nie je oprávnenou osobou na podanie takéhoto návrhu. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie o súlade právnych predpisov, ak návrh podá oprávnená osoba, ktorou je:

  • a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
  • b) prezident Slovenskej republiky,
  • c) vláda Slovenskej republiky,
  • d) súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,
  • e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
  • f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy týkajúcich sa výkonu súdnictva,
  • g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

26. Môžem podať sťažnosť na ústavný súd aj elektronicky?

Áno. Na webovej stránke ústavného súdu v časti „Elektronické služby“ sa nachádzajú eFormuláre, ktoré slúžia na:

  • a) podanie akéhokoľvek podania, ktorým sa zamýšľa iniciovať konanie pred ústavným súdom, napríklad sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, volebná sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 ústavy;
  • b) doplnenie akéhokoľvek už skôr podaného podania, na základe ktorého sa začalo konanie pred ústavným súdom;
  • c) podanie žiadosti o informácie podľa infozákona;
  • d) podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov;
  • e) informovanie sa o stave už uvedených podaní.

Plné využívanie týchto elektronických služieb je prístupné po prihlásení sa buď na webovej stránke ústavného súdu alebo na portáli www.slovensko.sk pre tých užívateľov, ktorí majú eID kartu, t. j. občiansky preukaz s integrovaným čipom. Aj bez prihlásenia je možné eFormulár použiť ako vzor, ktorý po vytlačení doručíte ústavnému súdu iným spôsobom (napr. poštou).

 

Dátum vytvorenia: 12. 10. 2015
Dátum aktualizácie: 30. 5. 2017