Často kladené otázky

1. Čo je hlavnou úlohou Ústavného súdu Slovenskej republiky?

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd”) je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Organizáciu a právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky upravuje:

  • • zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v čl. 124 až čl. 140 (ďalej len „ústava“),
  • • zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov, ktorých vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na 12 rokov.

Ústavný súd rozhoduje v pléne (všetkých trinásť sudcov) alebo v senáte, ktorý sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

Ústavný súd najmä:

  • • rozhoduje o súlade právnych predpisov,
  • • rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb,
  • • rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy,
  • • koná vo veciach sporov o príslušnosť,
  • • podáva výklad ústavy a ústavných zákonov, ak je vec sporná,
  • • rozhoduje o volebných sťažnostiach,
  • • vykonáva disciplinárnu právomoc voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.
  •  

2. Kto je oprávnený podať ústavnú sťažnosť na ústavnom súde?

Osobou oprávnenou (aktívne legitimovanou) na podanie ústavnej sťažnosti je fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ”), ktorá tvrdí, že boli porušené jej základné práva alebo slobody zaručené ústavným poriadkom Slovenskej republiky vrátane ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, pričom k ich porušeniu malo dôjsť právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a o ich ochrane nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 122 zákona o ústavnom súde).

 

3. Kedy môžem podať ústavnú sťažnosť ústavnému súdu?

Podľa § 124 zákona o ústavnom súde možno ústavnú sťažnosť podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

 

4. Akým spôsobom sa môžem obrátiť s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd (technicky – ústne, písomne, mailom, faxom, poštou)?

Ústavná sťažnosť musí byť písomná. Môže byť podaná v listinnej podobe alebo elektronickej podobe (§ 40 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Ústavná sťažnosť musí byť datovaná a podpísaná sťažovateľom alebo jeho zástupcom (§ 43 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavnú sťažnosť podanú elektronicky bez autorizácie podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní, na sťažnosť sa neprihliada. Ústavný súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Ústavnú sťažnosť podanú v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu nie je potrebné dopĺňať v listinnej podobe (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ústavnú sťažnosť možno ústavnému súdu podať a doplniť aj prostredníctvom eFormulárov po prihlásení sa na webovom sídle ústavného súdu v záložke „Elektronické služby“ alebo portáli www.slovensko.sk. Plné využívanie týchto elektronických služieb je prístupné pre tých užívateľov, ktorí majú eID kartu, t. j. občiansky preukaz s integrovaným čipom. Aj bez prihlásenia je možné eFormulár použiť ako vzor, ktorý po vytlačení doručíte ústavnému súdu iným spôsobom (napr. poštou).

 

5. Bude dodržaná lehota, ak podám ústavnú sťažnosť na pošte v posledný deň dvojmesačnej lehoty?

Áno, lehota je zachovaná, ak je ústavná sťažnosť podaná v posledný deň lehoty osobne v podateľni ústavného súdu alebo na poštovú prepravu (rozhodujúci je dátum na poštovej obálke). Podľa pravidiel na počítanie lehôt sa lehota určená podľa mesiacov končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 121 ods. 3 až 5 Civilného sporového poriadku). Zmeškanie dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti neumožňuje zákon o ústavnom súde odpustiť, pričom ide o zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde].

 

6. Čo musí obsahovať ústavná sťažnosť? Aké sú jej náležitosti?

Z ústavnej sťažnosti musí byť zrejmé (§ 39, § 43 a § 123 zákona o ústavnom súde):

I.

kto ju podáva;

II.

kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody (označenie orgánu verejnej moci);

III.

akej veci sa týka, t. j. akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd, pričom k sťažnosti sa musí pripojiť kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd;

IV.

ktoré základné práva alebo slobody boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené.
Katalóg základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplýva predovšetkým z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (napr. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor o právach dieťaťa). V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že ústavný súd nemá vo vzťahu k všeobecným súdom postavenie nadriadeného súdu, t. j. ústavný súd nie je súdom poslednej inštancie, a teda jeho úlohou nie je preskúmavať samotnú správnosť či zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Jeho poslaním je výlučne ochrana ústavou zaručených práv a slobôd;

V.

odôvodnenie, t. j. sťažovateľ musí v sťažnosti pravdivo opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd;

VI.

akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha (petit sťažnosti), pričom v petite sťažnosti musí sťažovateľ označiť konkrétne právo alebo slobodu, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, a tiež musí označiť právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah orgánu verejnej moci, ktorým malo k porušeniu označeného práva alebo slobody dôjsť. Z petitu sťažnosti musí byť tiež zrejmé, akej nápravy sa v dôsledku vysloveného porušenia označeného práva alebo slobody sťažovateľ dovoláva (§ 133 zákona o ústavnom súde), t. j. či žiada, aby ústavný súd prikázal vo veci konať tomu, kto právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, alebo aby ústavný súd napadnuté právoplatné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby porušovateľovi práva zakázal pokračovať v porušovaní práva alebo slobody, prípadne aby porušovateľovi prikázal obnoviť stav pred porušením práva alebo slobody, alebo či sťažovateľ žiada priznať za porušenie práva alebo slobody primerané finančné zadosťučinenie.
Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha (§ 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Z uvedeného vyplýva, že požiadavka sťažovateľa priznať mu za zistené a vyslovené porušenie základného práva alebo slobody finančné zadosťučinenie musí byť riadne odôvodnená.
Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania. Viazanosť návrhom platí zvlášť pre petit sťažnosti, čo znamená, že ústavný súd rozhoduje o porušení práv a slobôd iba v rozsahu, ako ho vymedzí sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu;

VII.

aké dôkazy sťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení navrhuje.

 

7. Môžem podať naraz viacero ústavných sťažností ústavnému sudu?

Áno, ak by však bolo ústavnému súdu v jeden deň doručených desať a viac ústavných sťažností od toho istého navrhovateľa, išlo by v zmysle ustanovenia § 44 zákona o ústavnom súde o hromadný návrh. S podaním hromadného návrhu sú spojené určité špecifiká týkajúce sa konania pred ústavným súdom.

Podľa § 66 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutia ústavného súdu v konaniach začatých na základe hromadných návrhov v skutkovo a právne obdobných veciach môžu obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba poukáže na svoje skoršie rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci obsahujúce riadne odôvodnenie.

V prípade viacerých podaní doručených ústavnému súdu jedným sťažovateľom v priebehu jedného kalendárneho roka (nemusí ísť o podania doručené v ten istý deň) je potrebné upozorniť na možnosť uloženia súdneho poplatku za ich podania. Hoci konanie pred ústavným súdom v zásade nepodlieha súdnym poplatkom, podľa § 72 ods. 1 zákona o ústavnom súde v konaní o ústavných sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 127 ústavy, ak ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už ústavný súd v minulosti rozhodol a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží ústavný súd uznesením navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu sťažnosť, ktorá bola tým istým navrhovateľom podaná na ústavnom súde v jednom kalendárnom roku. Ak je v jednom podaní obsiahnutých viacero vecí, s ktorými sa fyzická osoba alebo právnická osoba obracia na ústavný súd podľa čl. 127 ústavy, považuje sa na účely vyrubenia súdneho poplatku každá z týchto vecí za samostatnú sťažnosť.

 

8. Môže sťažovateľ zobrať svoju ústavnú sťažnosť späť?

Sťažovateľ môže v priebehu konania zobrať svoju ústavnú sťažnosť späť, pričom podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.

 

9. Vyžaduje sa, aby bol sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom právne zastúpený?

Áno, podľa ustanovenia § 34 zákona o ústavnom súde sa vyžaduje, aby bol sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom obligatórne (povinne) zastúpený advokátom. K ústavnej sťažnosti musí byť preto pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom, pričom v plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že sťažovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

 

10. Kto ma môže zastupovať pred ústavným súdom? Môže to byť napríklad firemný právnik? Môžem sa zastupovať aj ja sám, ak mám právnické vzdelanie?

Nie, ustanovenie § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde výslovne vyžaduje zastúpenie advokátom. Ak je navrhovateľ advokátom, nemusí byť v konaní zastúpený (§ 34 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

 

11. Za akých okolností môžem požiadať o pridelenie advokáta?

Sťažovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery sťažovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Trovy ustanoveného právneho zástupcu znáša štát.

Sťažovateľ sa môže so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci obrátiť aj na Centrum právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (www.centrumpravnejpomoci.sk). Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc v občianskoprávnych, obchodnoprávnych, pracovnoprávnych, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve, ako aj v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a vo všetkých týchto veciach aj v konaní pred ústavným súdom. Fyzická osoba môže požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, resp. o predbežnú konzultáciu aj v čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

 

12. Čo sa stane po doručení mojej ústavnej sťažnosti ústavnému súdu?

Po doručení podania ústavnému súdu sa vec náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu pridelí sudcovi spravodajcovi.

Ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa podaním obrátil na ústavný súd (§ 53 zákona o ústavnom súde).

Podanie, ktoré sudca spravodajca vyhodnotí ako návrh na začatie konania, ústavný súd predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa (§ 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a skúma, či sú splnené ústavou a zákonom ustanovené podmienky na konanie podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa uznesením odmietne, ak je daný niektorý z dôvodov uvedených v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, alebo ju podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde uznesením prijme na ďalšie konanie.

 

13. Kto je účastníkom konania pred ústavným súdom?

Účastníkom v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorého právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu sťažnosť smeruje (§ 125 zákona o ústavnom súde).

 

14. Môžem požiadať o to, aby bolo prejednávanie mojej ústavnej sťažnosti verejné? Môže sa na verejnom pojednávaní zúčastniť ktokoľvek?

Ústavný súd ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy prerokuje na ústnom pojednávaní. Od ústneho pojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde).

Konanie vo veciach ústavných sťažností je verejné, ak ústavný súd verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúči. Verejnosť možno na celé ústne pojednávanie alebo na jeho časť vylúčiť, len  ak by verejné prejednanie veci ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania alebo mravnosť (§ 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

 

15. Kde, resp. ako získam informácie o tom, ako sa postupuje v prípade mojej ústavnej sťažnosti (návrhu na začatie konania)?

Po doručení písomnej ústavnej sťažnosti (návrhu na začatie konania) v listinnej podobe osobne do podateľne ústavného súdu pracovník podateľne kancelárie ústavného súdu vydá sťažovateľovi (navrhovateľovi) písomné potvrdenie obsahujúce údaj o dátume doručenia návrhu, o čísle (spisovej značke) konania. To neplatí v prípade hromadných návrhov.
Okrem toho kancelária ústavného súdu zverejňuje informáciu o pridelení ústavných sťažností (návrhov na začatie konania) na webovom sídle ústavného súdu v časti „Elektronické prideľovanie spisov“. Informácia o pridelení ústavných sťažností (návrhov na začatie konania) obsahuje údaje o dátume doručenia návrhu, o čísle (spisovej značke) konania, označenie sťažovateľa (navrhovateľa), ak ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nie je zároveň orgánom verejnej moci, označenie navrhovateľa sa uvádza v anonymizovanej podobe, označenie právneho zástupcu sťažovateľa (navrhovateľa) a meno sudcu spravodajcu. Informácia sa zverejňuje bez zbytočného odkladu po jej spracovaní spravidla nasledujúci pracovný deň po dni pridelenia ústavných sťažností (návrhov na začatie konania), v prípade hromadných návrhov spravidla do troch pracovných dní po ich pridelení.
Ústavný súd po doručení ústavnej sťažnosti (návrhu na začatie konania) poštou automaticky nevyrozumieva sťažovateľov o zaregistrovaní sťažnosti a pridelenej spisovej značke. V prípade záujmu je potrebné sa informovať e-mailom alebo písomnou žiadosťou zaslanou na adresu ústavného súdu (kontakt). Informovať sa o stave konania pred ústavným súdom je možné aj formou elektronickej komunikácie,  a to vyplnením eFormulára po prihlásení sa na webovom sídle ústavného súdu alebo na portál www.slovensko.sk. To platí pre občanov, ktorí majú eID kartu (t. j. občiansky preukaz s integrovaným čipom). Aj bez prihlásenia je možné eFormulár použiť ako vzor, ktorý po vytlačení doručíte ústavnému súdu iným spôsobom (napr. poštou).

 

16. Ako dlho trvá konanie, kým dôjde k rozhodnutiu?

Dĺžka konania sa nedá presne určiť, v jednotlivých právnych veciach sa môže líšiť v závislosti od skutkovej a právnej zložitosti veci a správania účastníkov konania. Ústava, zákon o ústavnom súde, Civilný sporový poriadok ani iný právny predpis neukladajú ústavnému súdu lehotu na rozhodnutie o ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

 

17. Kedy sa na webovej stránke ústavného súdu dozviem, ako ústavný súd o konkrétnom podaní rozhodol?

Ústavný súd informuje o rozhodnutiach pléna ústavného súdu bezodkladne po jeho zasadnutí. O rozhodnutiach senátov ústavný súd informuje verejnosť prostredníctvom tlačových správ zverejňovaných spravidla do niekoľkých dní po zasadnutiach senátov (v závislosti od množstva rozhodnutí jednotlivých senátov). Ústavný súd zverejňuje právoplatné rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o dočasnom opatrení a odložení vykonateľnosti napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (t. j. odo dňa doručenia rozhodnutia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom) na svojom webovom sídle v časti „Vyhľadávanie  rozhodnutí“. Doba doručovania sa v jednotlivých prípadoch môže líšiť.

 

18. Je konanie pred ústavným súdom spoplatnené?

Podľa § 71 zákona o ústavnom súde konanie pred ústavným súdom spravidla nepodlieha súdnym poplatkom. 

V konaní o ústavných sťažnostiach, ak ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už ústavný súd v minulosti rozhodol a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží ústavný súd uznesením navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu ústavnú sťažnosť, ktorá bola tým istým navrhovateľom podaná na ústavnom súde v jednom kalendárnom roku. Ak je v jednom podaní obsiahnutých viacero vecí, s ktorými sa fyzická osoba alebo právnická osoba obracia na ústavný súd podľa čl. 127 ústavy, považuje sa na účely vyrubenia súdneho poplatku každá z týchto vecí za samostatnú sťažnosť.

Súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podanú tým istým navrhovateľom a doručenú ústavnému súdu v jednom kalendárnom roku je 30 €.

 

19. Má sťažovateľ nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v konaní pred ústavným súdom?

Podľa § 73 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania. Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

 

20. Ako môže ústavný súd rozhodnúť?

Ústavný súd ústavnú sťažnosť najprv predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa (§ 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a skúma, či sú splnené ústavou a zákonom ustanovené podmienky pre konanie podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd  ústavnú sťažnosť sťažovateľa uznesením odmietne, ak je daný niektorý z dôvodov uvedených v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, alebo ju podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde uznesením  prijme na ďalšie konanie.

Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietne:

  • • pre nedostatok právomoci ústavného súdu – v prípade, že o ochrane práva alebo slobody, ktorých porušenie sa namieta, rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy iný orgán verejnej moci;
  • • ak je ústavná sťažnosť podaná sťažovateľom bez zastúpenia advokátom a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu;
  • • pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí − ak ústavná sťažnosť nemá všetky zákonom požadované náležitosti (pozri vyššie), ústavný súd môže sťažovateľa vyzvať, aby tieto nedostatky odstránil, prípadne aby sťažnosť v ním určenej lehote doplnil. Ak sťažovateľ nedostatky sťažnosti v stanovenej lehote neodstráni, môže ústavný súd sťažnosť z uvedeného dôvodu odmietnuť;
  • • ako neprípustnú – všeobecné dôvody neprípustnosti ústavnej sťažnosti sú upravené v § 55 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak:

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) sa sťažovateľ sťažnosťou domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu alebo

d) sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd (§ 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Za právne prostriedky sa považujú riadne opravné prostriedky (odvolanie, sťažnosť, odpor a pod.), ako aj mimoriadne opravné prostriedky (dovolanie), na podanie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov);

       • ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (pozri vyššie);

       • ako oneskorene podanú (pozri lehotu na podanie sťažnosti);

       • ako zjavne neopodstatnenú – ak ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia sťažovateľom označeného práva alebo slobody.

Ak ústavný súd ústavnú sťažnosť neodmietol, prijme ju na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).
Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody (§ 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde).V prípade zistenia ústavného súdu, že došlo k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci, ústavný súd súčasne také rozhodnutie alebo opatrenie zruší a zruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa povaha zásahu (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde).


Podľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže:

a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal,

b) vrátiť vec na ďalšie konanie,

c) zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa,

d) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa, obnovil stav pred ich porušením,

e) priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.

 

21. Môžem sa odvolať proti rozhodnutiu ústavného súdu?

Nie, podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. To však neplatí v prípade, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (napríklad Európsky súd pre ľudské práva alebo Súdny dvor Európskej únie), vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

 

22. Môžem sa v prípade nespokojnosti s rozhodnutím ústavného súdu obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva?

Áno, ktorýkoľvek jednotlivec, mimovládna organizácia alebo skupina osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo jeho protokolmi jednou z Vysokých zmluvných strán (t. j. štátov), môžu podľa čl. 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podať sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva.

Podľa čl. 35 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Európsky súd pre ľudské práva môže prejednávať vec až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy, podľa všeobecne uznávaných pravidiel medzinárodného práva a v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bolo prijaté konečné rozhodnutie. Za vyčerpanie všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy sa považuje aj podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu.

 

23. Môže ústavný súd sám začať/iniciovať konanie podľa čl. 127 ods. 1 ústavy?

Nie, konanie pred ústavným súdom o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb je návrhovým konaním, začína len na základe podania sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.

 

24. Mám výhrady voči novoprijatému zákonu. Môžem podať podnet na nesúlad zákona s ústavou?

Nie, fyzická osoba nie je oprávnenou osobou na podanie takéhoto návrhu. Podľa § 74 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môžu podať:

a) najmenej pätina poslancov národnej rady,

b) prezident

c) vláda,

d) súd v súvislosti s prejednávanou vecou,

e) generálny prokurátor,

f) predseda súdnej rady, ak ide o právny predpis týkajúci sa výkonu súdnictva,

g) verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho predpisu môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Dátum vytvorenia: 12. 10. 2015
Dátum aktualizácie: 17. 5. 2019