Konferencia európskych ústavných súdov

(Conference of European Constitutional Courts)

 

Prvá konferencia sa uskutočnila na základe iniciatívy predsedov ústavných súdov Nemecka, Rakúska, Talianska a Juhoslávie v roku 1972 v Dubrovníku. Jej cieľom bolo poskytnúť pôdu pre pravidelnú výmenu skúseností z ústavnej praxe a jurisprudencie vo všeobecnosti, ako aj v európskom kontexte s ohľadom na princíp sudcovskej nezávislosti.

Aj napriek absencii formálneho štatútu pokračovali tieto pravidelné stretnutia pod záštitou „Konferencie európskych ústavných súdov“, hostiteľmi ktorých boli aj iné ústavné súdy po tom, ako ku Konferencii pristúpili: v roku 1978 Spolkový súd Švajčiarskej konfederácie, neskôr ústavné súdy Španielska v roku 1981 a Portugalska v roku 1984. Na konferencii v roku 1981 v Lausanne boli Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskych spoločenstiev prizvané ako pozorovatelia. V roku 1996 bola prizvaná aj Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práve (Benátska komisia). 

Počet členov vzrástol po pristúpení Ústavnej rady Francúzska a Ústavného súdu Turecka (v roku 1987); avšak až 90. roky priniesli významné rozšírenie Konferencie nielen z dôvodu vzniku značného množstva ústavných súdov v strednej a východnej Európe, ale aj z dôvodu rastúceho záujmu iných národných súdov s tradičným dlho pretrvávajúcim demokratickým systémom. Prijaté boli ústavné súdy a obdobné súdne inštitúcie Belgicka a Poľska (1990), Maďarska (1992), Chorvátska, Cypru, Rumunska, Slovinska (1994), Andorry, Ruskej federácie (1996), Českej republiky, Litvy, Bulharska, Slovenska, Malty, Lichtenštajnska (1997), Macedónskej republiky (1999), Albánska, Arménska, Azerbajdžanu, Bosny a Hercegoviny, Gruzínska, Lotyšska, Moldavskej republiky, Ukrajiny (2000), Luxemburska (2002), Estónska, Írska, Nórska (2003), Dánska, Čiernej Hory, Srbska (2006) a napokon Monaka (2008). Konferencia dosiahla takmer „paneurópsku dimenziu“.

Okrem plnoprávnych členov má Konferencia pridružených členov a niekoľko pozorovateľov a hostí (súdy z neeurópskych štátov, akými sú napríklad Izrael, Uzbekistan, Kazachstan, Mongolsko a ďalšie).

V súvislosti s takouto stúpajúcou účasťou sa vynorili mnohé organizačné, ale aj technické otázky, a preto bolo nevyhnutné vytvoriť formalizovaný rámec a právny režim Konferencie za účelom dosiahnutia jej cieľov: v súčasnosti je jej činnosť upravená stanovami (prijatými na XI. kongrese, Varšava 1999) a Rokovacím poriadkom (Brusel 2002).

Stanovy Konferencie ustanovujú, okrem iného, isté základné kritériá, ktoré musia byť splnené pre získanie plnoprávneho členstva: 

„Štatút plnoprávneho člena môžu získať len európske ústavné súdy a obdobné európske inštitúcie, ktoré uplatňujú súdnu moc v ústavnom súdnictve predovšetkým tak, že preskúmavajú súlad zákonov a  svoje súdne aktivity vykonávajú v súlade s princípom sudcovskej nezávislosti, sú viazané základnými princípmi demokracie a právneho poriadku a povinnosťou dodržiavať ľudské práva. V tomto smere Konferencia dodržiava zvyklosti z predchádzajúcich konferencií a zvyklosti vytvorené Radou Európy.“ (Článok 6).

Ciele sledované Konferenciou európskych ústavných súdov sú ustanovené v čl. 3 stanov:

„... v pravidelných intervaloch organizovať Kongres. Konferencia zabezpečuje výmenu informácií o pracovných metódach a ústavnej judikatúre členských súdov spoločne s výmenou stanovísk k inštitucionálnym, štrukturálnym a operačným otázkam vo vzťahu k verejnému právu a ústavnému súdnictvu. Navyše, jej úlohou je prijať opatrenia na posilnenie nezávislosti ústavných súdov ako základných faktorov garancie a implementácie demokracie a právneho poriadku predovšetkým za účelom zabezpečenia ochrany ľudských práv. Vyvíja úsilie na udržiavanie pravidelného styku medzi európskymi ústavnými súdmi a podobnými inštitúciami.“

V súlade s právnym režimom Konferencie sú orgánmi Konferencie:

  1. 1. tzv. „Kruh predsedov“ – prípravné stretnutie, ústredný rozhodovací orgán zložený z predsedov súdov a inštitúcií s plnoprávnym členstvom;
  2. 2. Kongres, ktorý sa koná každé tri roky s účasťou plnoprávnych členov, pridružených členov a pozorovateľov, akými sú nadnárodné európske súdy, komisie a inštitúcie Rady Európy a Európskej únie, ktoré sa zaoberajú problematikou ústavného súdnictva, neeurópske ústavné súdy a hostia.  

Predsedom Konferencie (a prípravného stretnutia) je predseda súdu, ktorý je hostiteľom nasledujúceho kongresu; rovnaký súd zabezpečí aj Sekretariát Konferencie.

Slovensko je plnoprávnym členom konferencie od roku 1997.

 

Dokumenty

P.č. Názov dokumentu
1. Stanovy Konferencie európskych ústavných súdov
2. Rokovací poriadok Konferencie európskych ústavných súdov

 

Konferencie

P.č. Dátum Miesto Téma
1. 1972 Dubrovník Právomoc ústavných súdov a právne dôsledky ich rozhodnutí
2. 1974 Baden-Baden Interpretácia a iniciatíva pri preskúmavaní ústavnosti
3. 1976 Rím Ústavný súd a legislatíva
4. 1978 Viedeň Štát a rozsah základných práv
5. 1981 Lausanne Štát a rozsah základných práv v oblasti vzdelávania
6. 1984 Madrid Vzťah medzi štátom a územnými celkami v rozhodovacej právomoci ústavných súdov
7. 1987 Lisabon Právomoc ústavných súdov v kontexte právomocí štátu, pokiaľ ide o povahu, obsah a vplyv rozhodnutí o ústavnosti právnych noriem
8. 1990 Ankara Hierarchia ústavnoprávnych noriem a ich úloha pri ochrane základných práv
9. 1993 Paríž

Ústavnoprávna ochrana a medzinárodnoprávna ochrana ľudských práv: konkurujú si alebo sa dopĺňajú? 

10. 1996 Budapešť Sloboda prejavu; Deľba moci v judikatúre ústavných súdov
11. 1999 Varšava Judikatúra ústavných súdov o slobode svedomia a náboženstva
12. 2002 Brusel Vzťahy medzi ústavnými súdmi a inými vnútroštátnymi súdmi vrátane
zásahov európskych súdov do tejto oblasti
13. 2005 Nikózia Kritériá obmedzenia ľudských práv v praxi ústavných súdov
14. 2008 Vilnius Problémy legislatívneho opomenutia v judikatúre ústavných súdov
15. 2011 Bukurešť Ústavné súdnictvo: funkcie a vzťahy s ostatnými verejnými orgánmi
16. 2014 Viedeň Spolupráca ústavných súdov v Európe – aktuálne rámcové podmienky a perspektívy
17. 2017 Batumi Úloha ústavného súdu pri ochrane a aplikácii ústavných princípov

 

Dátum vytvorenia: 11. 6. 2018
Dátum aktualizácie: 21. 6. 2018