Lexikón pojmov

Lexikón pojmov je neoficiálnym dokumentom, ktorý slúži výlučne na informovanie verejnosti o základnom význame vybraných pojmov používaných v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”). Lexikón pojmov a v ňom použité definície ústavný súd nezaväzujú.

Právne predpisy

A. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústava”)

B. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde”)

C. Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 114/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Spravovací a rokovací poriadok”)

Slovné výrazy

Advokát − osoba, ktorá pomáha chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Advokát zastupuje klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajuje v trestnom konaní, poskytuje právne rady, spisuje listiny o právnych úkonoch, spracúva právne rozbory a poskytuje ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, a to za odmenu. Advokát poskytuje právne služby podľa ustanovení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. V konaní pred ústavným súdom musí byť sťažovateľ povinne zastúpený advokátom.

Amnestia  - právo prezidenta Slovenskej republiky udeliť amnestiu je zakotvené v čl. 102 ods. 1 písm. j) ústavy. V zmysle tohto ustanovenia má prezident právo odpustiť a zmierniť tresty uložené súdmi v trestnom konaní (tzv. agraciácia) alebo zahladiť odsúdenie (tzv. rehabilitácia) len vo vzťahu k osobám právoplatne odsúdeným. Právo udeliť amnestiu sa vzťahuje na bližšie neurčený počet osôb, ktoré sú vymedzené určitým kritériom obsiahnutým v udelenej amnestii (napr. druhom uloženého trestu a jeho výmerou). Rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister (tzv. kontrasignácia); v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky (čl. 102 ods. 2 ústavy).

Pred zmenou ústavy, ktorá bola uskutočnená ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. mal prezident širšiu právomoc, než akú má v súčasnosti. Prezident mal právomoc nariadiť, aby sa trestné konanie voči určitej osobe a za určitý skutok nezačínalo a tiež mohol nariadiť, aby sa v trestnom konaní voči určitej osobe za skutok, za ktorý voči nej bolo vznesené obvinenie, nepokračovalo.

Disciplinárna právomoc − na návrh predsedu ústavného súdu plénum ústavného súdu rozhoduje v disciplinárnom konaní proti sudcovi ústavného súdu pre namietané zavinené porušenie služobných povinností alebo preto, že mal svojím správaním narušiť dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru k ústavnému súdu, alebo ak napriek výzve pokračuje v činnosti nezlučiteľnej s funkciou sudcu. Ústavný súd vykonáva disciplinárnu právomoc voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

Dočasné opatrenie − podľa § 52 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva alebo slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom. Dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení. Dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd – medzinárodný dohovor, ktorý predstavuje základ európskeho systému ochrany ľudských práv. Dohovor obsahuje úpravu ľudských práv a slobôd, na ktorých ochranu sa vo vzťahu k jednotlivcom, zaviazali zmluvné štáty. Dohovor obsahuje aj úpravu procesného postupu, akým sa jednotlivec môže domáhať ochrany svojich ľudských práv a slobôd pred Európskym súdom pre ľudské práva. Znenie dohovoru bolo uverejnené v Zbierke zákonov oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pod č. 209/1992 Zb.

eDesk – elektronická komunikačná schránka je rozhranie pre používateľa na prácu s jeho dokumentmi. Do schránky sú používateľovi doručované dokumenty verejnej správy (potvrdenia, rozhodnutia, odpisy z Informačných systémov verejnej správy), a naopak, zo schránky môže používateľ odosielať podania úradom. Na podpisovanie dokumentov v module eDesk sa používa elektronický podpis alebo zaručený elektronický podpis.

Elektronická podateľňa – technické zariadenie a programové vybavenie slúžiace na zabezpečenie činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom, elektronických dokumentov opatrených elektronickou pečaťou, elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a elektronických dokumentov opatrených zaručenou elektronickou pečaťou

Elektronické doručovanie – ústavný súd doručuje účastníkovi, ktorý o to požiadal, všetky písomnosti elektronicky podľa osobitného predpisu upravujúceho elektronickú podobu výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente). V takom prípade sa možnosť elektronického doručovania vzťahuje na všetky elektronické úradné dokumenty, vrátane rozhodnutí ústavného súdu.

Elektronický dokument – elektronickým dokumentom je číselne kódovaný dokument uchovávaný na fyzickom nosiči, prenášaný alebo spracúvaný pomocou technických prostriedkov v elektrickej, magnetickej, optickej alebo inej forme.

Elektronický podpis – je informácia pripojená alebo inak logicky spojená s elektronickým dokumentom, ktorá musí spĺňať tieto požiadavky:
a) nemožno ju efektívne vyhotoviť bez znalosti súkromného kľúča a elektronického dokumentu,
b) na základe znalosti tejto informácie a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču použitému pri jej vyhotovení možno overiť, že elektronický dokument, ku ktorému je pripojená alebo s ním inak logicky spojená, je zhodný s elektronickým dokumentom použitým na jej vyhotovenie,
c) obsahuje údaj, ktorý identifikuje podpisovateľa.

Elektronický systém prideľovania spisov - na prideľovanie návrhov sa v súlade s §29 ods. 1 zákona o ústavnom súde používajú technické a programové prostriedky schválené plénom ústavného súdu. Uvedené technické a programové prostriedky boli plénom schválené na jeho neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn. Spr 1641/2015 zo 16. decembra 2015. Návrhy na začatie konania sa prideľujú po ich zaevidovaní v informačnom systéme ústavného súdu v aplikácii Manažment konaní podľa pravidiel schválených plénom ústavného súdu v Prílohe k Rozvrhu práce. Informácia o pridelení návrhov sa zverejňuje na webovom sídle ústavného súdu.

Euroadvokát − občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorý je oprávnený poskytovať právne služby samostatne na základe profesijného označenia uvedeného v prílohe č. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Finančné zadosťučinenie − ústavný súd môže v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Ak sa sťažovateľ v sťažnosti domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi.

Hromadný návrh – ak ten istý navrhovateľ doručí ústavnému súdu v jeden deň desať a viac návrhov na začatie konania, tvoria tieto návrhy hromadný návrh (pozri aj výraz zjednodušené odôvodnenie).

Charta základných práv Európskej únie – dokument obsahujúci katalóg občianskych, politických, hospodárskych a sociálnych práv, ktoré sú záväzné pre Európsku úniu a jej inštitúcie, ako aj pre členské štáty, pokiaľ ide o uplatňovanie právnych predpisov Európskej únie.

Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky − Kancelária je právnická osoba a plní úlohy spojené s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti ústavného súdu. Kanceláriu riadi a v jej mene vystupuje vedúci Kancelárie. Vedúceho Kancelárie vymenúva a odvoláva predseda ústavného súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť.

Konanie pre ústavným súdom − začína sa na základe písomného návrhu a je ukončené právoplatným rozhodnutím (nálezom, uznesením alebo rozsudkom) alebo odložením veci podľa § 23a zákona o ústavnom súde (v prípade, ak podanie nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania).

Listina základných práv a slobôd – ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, bol prijatý v roku 1991. Obsahuje úpravu základných ľudských práv a slobôd, ktoré bolo následne prevzaté do právnej úpravy základných ľudských práv a slobôd Ústavy Slovenskej republiky. Listina základných ľudských práv a slobôd zostala napriek tomu v platnosti a tvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky.

Milosť – právo prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť je zakotvené v čl. 102 ods. 1 písm. j) ústavy. V zmysle tohto ustanovenia má prezident právo odpustiť a zmierniť tresty uložené súdmi v trestnom konaní (tzv. agraciácia) alebo zahladiť odsúdenie (tzv. rehabilitácia) len vo vzťahu k osobám právoplatne odsúdeným. Právo udeliť individuálnu milosť sa vzťahuje (na rozdiel od amnestie) ku konkrétnej osobe.

Mlčanlivosť − podľa § 15 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde sú sudcovia povinní zachovávať v úradných veciach mlčanlivosť, a to aj po zániku sudcovskej funkcie. Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže sudcu oslobodiť predseda ústavného súdu. Predsedu ústavného súdu môže od tejto povinnosti oslobodiť prezident Slovenskej republiky. Uvedená povinnosť mlčanlivosti platí aj pre zamestnancov ústavného súdu.

Nález − rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej.

Návrh − konanie pred ústavným súdom sa začína na základe písomného návrhu. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy a ďalšie skutočnosti v závislosti od druhu konania (t. j. či ide o sťažnosť alebo návrh na začatie iného konania). Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Konanie pred ústavným súdom je ukončené právoplatným rozhodnutím (nálezom alebo uznesením) alebo odložením veci podľa § 23a zákona o ústavnom súde (ak podanie nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu).

Navrhovateľ − osoba, ktorá podala návrh na začatie konania pred ústavným súdom.

Neprípustnosť návrhu − podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak:

  1. a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania  boli splnené, 
    b) ústavný súd v tej istej veci koná,
  2. c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Obnova konania − právoplatné rozhodnutie ústavného súdu možno napadnúť návrhom na obnovu konania pred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu (pozri aj výraz opravný prostriedok).

Odlišné stanovisko − sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.

Odkladný účinok − podľa § 52 zákona o ústavnom súde podanie sťažnosti nemá odkladný účinok. Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva alebo slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Odloženie podania − ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania (t. j. nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom), podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na ústavný súd (§ 23a zákona o ústavnom súde).

Odročenie pojednávania − pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, ústavný súd oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Oneskorené podanie − sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Návrhy podané oneskorene ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde uznesením bez ústneho pojednávania.

Opravný prostriedok − podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. To však neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu (pozri aj výraz obnova konania).

Orgán verejnej moci − orgánmi verejnej moci sú najmä:

  1. a) Národná rada Slovenskej republiky,
    b) prezident Slovenskej republiky,
  2. c) vláda Slovenskej republiky,
  3. d) ministerstvá a iné ústredné orgány verejnej moci,
    e) prokuratúra Slovenskej republiky a ostatné štátne orgány,
  4. f) všeobecné súdy a ústavný súd,
  5. g) orgány územnej samosprávy.

Plénum − ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v senátoch. Plénum ústavného súdu tvoria všetci sudcovia ústavného súdu. Rokovanie pléna ústavného súdu je neverejné, ak nie je v zákone o ústavnom súde ustanovené inak. Môžu sa na ňom zúčastniť prizvaní zamestnanci Kancelárie ústavného súdu a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov.

Podanie − všeobecné označenie pre akýkoľvek písomný dokument predložený ústavnému súdu v rámci jeho rozhodovacej činnosti.

Pojednávanie (verejné, neverejné, ústne) − vo veciach prerokúvaných ústavným súdom podľa čl. 125, čl. 125a, čl. 126, čl. 127, čl. 127a, čl. 129 ods. 4 a 5 ústavy sa koná ústne pojednávanie. Od ústneho pojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania a ich zástupcovia. Ústne pojednávanie vo veciach podľa čl. 125, čl. 126, čl. 127a a čl. 129 ods. 4 ústavy je verejné. V ostatných veciach je verejné, ak ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúčil (§ 30 zákona o ústavnom súde).

Pozastavenie účinnosti − v konaní o súlade právnych predpisov môže ústavný súd rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu. Uznesenie o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení môže ústavný súd aj bez návrhu zrušiť, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa prijalo; inak uznesenie zaniká vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania. V konaní o sťažnostiach môže ústavný súd na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu.

Právoplatnosť rozhodnutia − rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Predbežné prerokovanie − ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť. Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu (§ 25 zákona o ústavnom súde).

Predseda ústavného súdu − na čele ústavného súdu je predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu ústavného súdu vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej republiky.

Predpojatosť − podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Podľa § 28 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Ak ide o rozhodovanie v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada.

Prieťahy v súdnom konaní − podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. K porušeniu tohto základného práva môže dôjsť v dôsledku nekonania všeobecného súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, ako aj v dôsledku takého ich postupu, ktorý nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa vo veci, ktorá je predmetom konania pred všeobecným súdom alebo orgánmi činnými v trestnom konaní.

Prijatie na ďalšie konanie − ak ústavný súd návrh pri predbežnom prerokovaní neodložil alebo neodmietol, prijme ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

Rozhodnutie − podľa § 33 ods. 1 zákona o ústavnom súde vo veci samej rozhoduje ústavný súd nálezom, ak tento zákon neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje uznesením. Rozsudkom rozhoduje len v konaní podľa čl. 129 ods. 5 ústavy.

Rozsudok − ústavný súd rozhoduje rozsudkom len o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky na prezidenta republiky pre vlastizradu.

Rozvrh práce − podľa § 2 Spravovacieho a rokovacieho poriadku plénum ústavného súdu prijíma na každý kalendárny rok rozvrh práce, ktorý schvaľuje spravidla do 15. decembra bežného roka. V rozvrhu práce sa určia veci, ktoré patria plénu, senátom a sudcom, tak, aby sa zabezpečila rovnomerná a plynulá činnosť ústavného súdu.

Senát − ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v senátoch. Senát sa skladá z predsedu senátu a z dvoch sudcov.

Spravovací a rokovací poriadok − podrobnejšie upravuje vnútorné pomery ústavného súdu pri príprave konania a rozhodovania, postavenie pléna, senátov, sudcov spravodajcov, súdnych poradcov a iných osôb zúčastňujúcich sa na činnosti ústavného súdu, ako aj disciplinárne konanie proti sudcom. Je uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 114/1993 Z. z.

Späťvzatie návrhu − navrhovateľ môže vziať späť návrh na začatie konania, a to sčasti alebo celkom. V konaní o sťažnostiach pred ústavným súdom (§ 54 zákona o ústavnom súde) ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Subsidiárnosť − v prípade, ak právna otázka nie je upravená v osobitných právnych predpisoch (tzv. lex specialis, napr. zákon o ústavnom súde), je potrebné vychádzať zo všeobecných právnych predpisov (tzv. lex generalis, ako je napr. Civilný sporový poriadok, Trestný poriadok atď.). Podľa § 31 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo Trestného poriadku.

Sudca spravodajca − návrh vo veci, o ktorej rozhoduje ústavný súd v senáte alebo v pléne, sa v súlade s rozvrhom práce prideľuje sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Ak spravodajca neodloží podanie podľa § 23a, pripraví vec na predbežné prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie, prerokuje sa v senáte alebo v pléne ústavného súdu.

Súdny poplatok – konanie pred ústavným súdom nepodlieha súdnym poplatkom, ak zákon o ústavnom súde neustanovuje inak. V konaní o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 127 ústavy, ak ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už ústavný súd v minulosti rozhodol a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží ústavný súd uznesením navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu sťažnosť, ktorá bola tým istým navrhovateľom podaná na ústavnom súde v jednom kalendárnom roku. Súdny poplatok sa platí na účet kancelárie ústavného súdu a je ho možné zaplatiť poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ak navrhovateľ súdny poplatok v lehote určenej ústavným súdom nezaplatí, ústavný súd uznesením konanie zastaví.

Sťažnosť − sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Sťažnosť musí obsahovať náležitosti podľa § 20 a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Súlad právnych predpisov − Podľa čl. 125 ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.

Účastník konania − účastníkmi konania pred ústavným súdom sú navrhovateľ, resp. sťažovateľ (osoba, ktorá podala návrh na začatie konania) a odporca (orgán verejnej moci, proti ktorému návrh na začatie konania smeruje), ako aj osoby, o ktorých to ustanovuje zákon o ústavnom súde.

Účinnosť rozhodnutia − rozhodnutie ústavného súdu nadobúda účinnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Uznesenie − vo veci samej rozhoduje ústavný súd nálezom. V ostatných veciach rozhoduje uznesením. Rozsudkom rozhoduje len v konaní podľa čl. 129 ods. 5 ústavy.

Vedľajší účastník konania – vedľajším účastníkom konania je osoba, ktorej toto postavenie priznáva zákon o ústavnom súde, ak sa tohto postavenia nevzdá. Vedľajší účastník konania má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, ak zákon o ústavnom súde neustanovuje inak, koná však iba sám za seba. Ak vzniknú pochybnosti o tom, či je osoba vedľajším účastníkom konania, rozhodne o tom ústavný súd uznesením.

Výrok − výrok predstavuje záväznú časť rozhodnutia, v ktorej súd uvedie, ako vo veci rozhodol. Výrok je potrebné odlíšiť od odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

Zjavná neopodstatnenosť − je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. O zjavnej neopodstatnenosti možno hovoriť najmä vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov ( I. ÚS 66/98 z 15. októbra 1998).

Zjavne neoprávnená osoba − podanie návrhu zjavne neoprávnenou osobou je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 26/06 z 31. januára 2006).

Zjednocovanie právnych názorov − senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných právnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného súdu.

Zjednodušené odôvodnenie – podľa § 33 ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutia ústavného súdu v konaniach začatých na základe hromadných návrhov v skutkovo a právne obdobných veciach môžu obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba poukáže na svoje skoršie rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci toho istého navrhovateľa obsahujúce riadne odôvodnenie (pozri aj výraz hromadný návrh).

Zbierka nálezov a uznesení − rozhodnutia pléna ústavného súdu a rozhodnutia senátov ústavného súdu sa uverejňujú v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka”). Plénum ústavného súdu alebo senát ústavného súdu môže rozhodnúť, že rozhodnutie sa neuverejní v Zbierke.

Základné práva a slobody − v návrhu na začatie konania o sťažnosti sťažovateľ okrem iného musí uviesť, porušenie ktorého svojho základného práva alebo slobody namieta. Katalóg základných práv a slobôd upravujú druhá hlava ústavy (čl. 11 až čl. 51 ústavy), ako aj ďalšie pramene práva (napr. Listina základných práv a slobôd, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor o právach dieťaťa, Dohovor o postavení utečencov atď.).

Dátum vytvorenia: 7. 9. 2015
Dátum aktualizácie: 4. 7. 2017