Prečo sme rozhodli práve tak

K rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky o prekážkach práva voliť   

PL. ÚS 2/2016

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí nálezom sp. zn. PL. ÚS 2/2016:

1. Rozhodlo o nesúlade ustanovenia § 4 písm. b) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného práva“) vo vzťahu k voľbám do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), k voľbám do Európskeho parlamentu, k voľbám prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), k ľudovému hlasovaniu o odvolaní prezidenta a k hlasovaniu v referende vyhlásenom podľa čl. 93 až čl. 99 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) s viacerými ustanoveniami ústavy, Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) a Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

2. Rozhodlo o nesúlade ustanovenia § 4 písm. c) zákona o podmienkach výkonu volebného práva vo vzťahu k voľbám do národnej rady, k voľbám do Európskeho parlamentu, k voľbám prezidenta, k ľudovému hlasovaniu o odvolaní prezidenta, k voľbám do orgánov územnej samosprávy a k hlasovaniu v referende vyhlásenom podľa čl. 93 až čl. 99 ústavy s viacerými ustanoveniami ústavy, dodatkového protokolu, medzinárodného paktu, charty a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

3. Vo zvyšnej časti návrhom na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 4 písm. b) a c) zákona o podmienkach výkonu volebného práva nevyhovelo.

Návrhy na preskúmanie ústavnosti ustanovenia § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva podala verejná ochrankyňa práv, ako aj generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), ktorý zároveň podal návrh aj na preskúmanie ústavnosti § 4 písm. c) zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Sudkyňou spravodajkyňou v tejto veci bola sudkyňa JUDr. Jana Baricová.

Ad 1. Obaja navrhovatelia spochybnili ústavnú a medzinárodnoprávnu konformitu napadnutého ustanovenia § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva ustanovujúceho, že výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu predstavuje prekážku práva voliť.

Po posúdení návrhov navrhovateľov na začatie konania o súlade právnych predpisov ústavný súd vyslovil nesúlad ustanovenia § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva vo vzťahu k voľbám do národnej rady, k voľbám do Európskeho parlamentu, k voľbám prezidenta, k ľudovému hlasovaniu o odvolaní prezidenta a k hlasovaniu v referende vyhlásenom podľa čl. 93 až čl. 99 ústavy. Ústavný súd v prvom rade poukázal na to, že absentuje existencia legitímneho cieľa spočívajúceho v dôležitom verejnom záujme, ktorý by ospravedlňoval obmedzenie výkonu práva voliť osobám, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, pričom takýto legitímny cieľ nedeklaroval ani samotný zákonodarca. Navyše, podľa názoru ústavného súdu majú aj osoby vo výkone trestu odňatia slobody uloženého im za spáchanie obzvlášť závažného zločinu objektívny záujem, aby sa ako voliči mohli zúčastniť určenia zloženia národnej rady a Európskeho parlamentu a svojou účasťou vo voľbách mohli ovplyvňovať ich činnosť, keďže tieto zastupiteľské zbory svojou legislatívnou činnosťou ovplyvňujú aj ich život. Ústavný súd napadnutej právnej úprave vytkol aj to, že nezohľadňuje povahu spáchaného trestného činu a ani okolnosti (správanie a osobné pomery) týkajúce sa osoby páchateľa. Z obdobných východísk ústavný súd vychádzal aj pri posudzovaní napadnutej právnej úpravy vo vzťahu k voľbám prezidenta, k ľudovému hlasovaniu o jeho odvolaní, ako aj vo vzťahu k hlasovaniu v referende vyhlásenom podľa čl. 93 až čl. 99 ústavy.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že zákonná prekážka práva voliť vo voľbách do národnej rady, vo voľbách do Európskeho parlamentu, vo voľbách prezidenta, ako aj prekážka hlasovať v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a v referende vyhlásenom podľa čl. 93 až čl. 99 ústavy osoby vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za spáchanie obzvlášť závažného zločinu je z ústavného, ako aj medzinárodnoprávneho hľadiska neakceptovateľná.

Ad 2. Generálny prokurátor spochybnil aj ústavnú a medzinárodnoprávnu konformitu napadnutého ustanovenia § 4 písm. c) zákona o podmienkach výkonu volebného práva ustanovujúceho, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony predstavuje prekážku práva voliť.

Po posúdení tejto časti návrhu generálneho prokurátora na začatie konania o súlade právnych predpisov ústavný súd vyslovil aj nesúlad ustanovenia § 4 písm. c) zákona o podmienkach výkonu volebného práva vo vzťahu k voľbám do národnej rady, k voľbám do Európskeho parlamentu, k voľbám prezidenta, k ľudovému hlasovaniu o odvolaní prezidenta, k voľbám do orgánov územnej samosprávy a k hlasovaniu v referende vyhlásenom podľa čl. 93 až čl. 99 ústavy. Ústavný súd konštatoval, že prekážku práva voliť vo voľbách spočívajúcu v pozbavení spôsobilosti na právne úkony síce možno považovať za sledujúcu legitímny cieľ, ktorým je zaistiť, aby elektorát pozostával z osôb, ktoré sú schopné vedome a racionálne sa rozhodovať a porozumieť významu, účelu a účinkom volieb; aby však bolo možné uvedenú prekážku práva voliť vo voľbách uznať za nevyhnutnú na dosiahnutie tohto cieľa, muselo by zároveň platiť, že žiadna osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony nie je schopná porozumieť významu, účelu a účinkom volieb, pričom podľa názoru ústavného súdu takýto záver nemožno akceptovať. Podľa názoru ústavného súdu je teda paušalizujúce obmedzenie výkonu práva voliť vo voľbách osobám, ktoré boli pozbavené spôsobilosti na právne úkony, v demokratickom a právnom štáte neprípustné.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že zákonná prekážka práva voliť pre osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony je z ústavného, ako aj medzinárodnoprávneho hľadiska neakceptovateľná.

Ad 3. Na druhej strane však ústavný súd návrhom navrhovateľov nevyhovel v časti, v ktorej navrhovali vysloviť nesúlad ustanovenia § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva vo vzťahu k voľbám do orgánov územnej samosprávy. Ústavný súd konštatoval, že osoby nachádzajúce sa v čase volieb vo výkone trestu odňatia slobody nie sú v tomto čase súčasťou územného spoločenstva obyvateľov obce, resp. územného spoločenstva obyvateľov samosprávneho kraja, v ktorej, resp. v územnom obvode ktorého majú (formálne) evidovaný trvalý pobyt, a teda sa ani nemôžu reálne zúčastňovať na živote obce, resp. samosprávneho kraja, pričom činnosť orgánov samosprávy obce, resp. samosprávneho kraja a jej/jeho výsledky nemajú na nich žiadny bezprostredný, resp. len nepriamy a v značne obmedzenom rozsahu (pokiaľ ide o orgány samosprávneho kraja) vplyv. Ustanovenie prekážky výkonu ich volebného práva vo voľbách do orgánov územnej samosprávy má preto svoje logické a aj legitímne zdôvodnenie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že zákonná prekážka práva voliť vo voľbách do orgánov územnej samosprávy pre osoby vo výkone trestu odňatia slobody uloženého im za spáchanie obzvlášť závažného zločinu je z ústavného, ako aj medzinárodnoprávneho hľadiska akceptovateľná.

Podrobné odôvodnenie predmetného rozhodnutia ústavného súdu je obsiahnuté v odôvodnení samotného nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 2/2016.

JUDr. Ivetta Macejková, PhD.
predsedníčka
Ústavného súdu Slovenskej republiky

Dátum vytvorenia: 6. 9. 2017
Dátum aktualizácie: 6. 9. 2017