Prečo sme rozhodli práve tak

K rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti mesta Košice týkajúcej sa rozhodovania o katastrálnej hranici Košice - Sokoľany
III. ÚS 196/2017

 

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 196/2017 prerokoval sťažnosť mesta Košice (ďalej aj ,,sťažovateľ) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 8. júna 2016.
        Napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Košice-okolie o zmene priebehu hranice mesta Košice a obce Sokoľany spočívajúcej vo vrátení časti územia z katastra mesta Košice do katastra obce Sokoľany. Dotknuté rozhodnutie bolo vydané na žiadosť obce Sokoľany, ktorá tvrdila, že pri pôvodnom začlenení časti jej územia do katastra mesta Košice nebola splnená zákonom ustanovená podmienka súhlasu obce.

O tejto sťažnosti sťažovateľa rozhodol III. senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí nálezom sp. zn. III. ÚS 196/2017 tak, že základné právo mesta Košice na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu porušené. Sudcom spravodajcom v tejto veci bol sudca Sergej Kohut.

Podstatou sťažnosti sťažovateľa bolo namietané porušenie jeho práv z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu sa zakladá na skutkových záveroch, ktoré sú v extrémnom rozpore s obsahom listín, na ktoré sa najvyšší súd vo svojom rozhodnutí odvolával a ich výklad založil na prílišnom formalizme.   

Ústavný súd napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu preskúmal a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je nesprávne.

Rozhodujúcou otázkou v konaní bolo posúdenie, či súhlas obyvateľov obce Hutníky s územnou zmenou bol daný, t. j. či bol obsahom ich vôle. Obec Hutníky, ktorá pozostávala z dvoch katastrálnych území – katastrálneho územia Bočiar a katastrálneho územia Sokoľany, bola právnym predchodcom obce Sokoľany (obec Sokoľany v danom čase neexistovala). Otázne bolo, či obec vyslovila súhlas s pričlenením časti územia obce Hutníky k mestu Košice z oboch jej katastrálnych území, t. j. aj z katastrálneho územia Sokoľany alebo iba z katastrálneho územia Bočiar. Kým súhlas vo vzťahu ku katastrálnemu územiu Bočiar bol preukázaný, sporným ostalo, či bol súhlas vyslovený aj vo vzťahu k časti katastrálneho územia Sokoľany.

Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí tvrdil, že je vylúčené pričlenenie katastrálneho územia Sokolian k okresu Košice-mesto, keďže bod „A“ uznesenia o územných zmenách, v ktorom je vyjadrený súhlas s územnou zmenou, nepojednáva o katastrálnom území Sokoľany, a zároveň bod „B“ uznesenia o územných zmenách, v ktorom je vyjadrený nesúhlas s územnou zmenou, pojednáva iba o obci Hutníky.

Podľa názoru ústavného súdu však bod „A“ a bod „B“ uznesenia o územných zmenách nie sú výrokmi vzájomne sa vylučujúcimi. Ich súčasná platnosť aj správnosť je možná.
        Bod „B“ uznesenia o územných zmenách totiž hovorí, že do okresu Košice-mesto nemá byť včlenená obec Hutníky. Z toho však nevyplýva, že do okresu Košice-mesto nemôže byť včlenená časť obce Hutníky. K tomuto záveru možno dospieť vzhľadom na obsah dôvodovej správy, podľa ktorej „Rada MNV v Hutníkoch vyslovila nesúhlas s pričlenením celého katastrálneho územia obce k okresu Košice-mesto“. Z uvedeného teda nevyplýva, že do okresu Košice-mesto nemôže byť pričlenená niektorá (ktorákoľvek) časť obce Hutníky.
        Podľa dôvodovej správy tiež „Rada MNV v Hutníkoch vyslovila súhlasné stanovisko k predloženému návrhu“. Táto skutočnosť podporuje logiku vyslovenia súhlasu obcou Hutníky s plánom pričlenenia špecifikovaného územia pod vznikajúcim priemyselným parkom k okresu Košice-mesto. V tejto súvislosti ústavný súd poukázal na skutočnosť, že súčasťou návrhu územných zmien boli presne špecifikované časti odčleňovaného územia obce Hutníky, a to vo vzťahu k obom katastrálnym územiam (teda katastrálnemu územiu Bočiar, ako aj katastrálnemu územiu Sokoľany), dokonca s presnou špecifikáciou výmery, ktorá bola v prípade odčleňovaného katastrálneho územia Sokoľany takmer trojnásobkom odčleňovanej výmery katastrálneho územia Bočiar.
        S uvedenými skutočnosťami sa najvyšší súd nevysporiadal. Najvyšší súd sa v napadnutom rozhodnutí taktiež nevysporiadal ani s popisom priebehu hranice okresov odčleňovaného územia (ten sa tiež dotýkal katastrálneho územia Sokoľany).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k presvedčeniu o svojvôli najvyššieho súdu pri hodnotení vôle obyvateľov obce Hutníky prejavenej v uznesení o územných zmenách, keďže prijatý záver najvyššieho súdu z podkladov pre napadnuté rozhodnutie nevyplýva a samotný obsah vôle obyvateľov obce Hutníky vo svojej komplexnosti zohľadnený nebol.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd námietkam sťažovateľa vyhovel, a preto vyslovil, že došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa citovaných článkov ústavy a dohovoru.

Podrobné odôvodnenie predmetného rozhodnutia ústavného súdu je obsiahnuté v odôvodnení samotného nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 196/2017.

JUDr. Ivetta Macejková, PhD., LL.M.
predsedníčka
Ústavného súdu Slovenskej republiky

Dátum vytvorenia: 6. 6. 2018
Dátum aktualizácie: 6. 6. 2018