Rozvrh práce
príloha k rozvrhu práce
 

ROZVRH PRÁCE
ÚSTAVNÉHO  SÚDU  SLOVENSKEJ  REPUBLIKY
na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

 

schválený na zasadnutí pléna
Ústavného súdu Slovenskej republiky
konanom 25. apríla 2019

 

Predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky:                         JUDr. Ivan Fiačan, PhD.

Podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky:                   JUDr. Ľuboš Szigeti

 

Predsedovia senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky:       JUDr. Jana Baricová

                                                                                                     JUDr. Jana Laššáková               

                                                                                

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky schválilo podľa čl. 131 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 243 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento

 

 

ROZVRH PRÁCE
ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

 

 

Článok I

Účel, základné zásady a pravidlá

 

1. Rozvrh práce Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „rozvrh práce“) určuje pravidlá rozdelenia práce na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019.

2. Rozdelenie práce v rámci rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa riadi zásadou prideľovania vecí jednotlivým sudcom ako spravodajcom náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci a aby sa dodržala zásada ich rovnomerného zaťaženia.

3. Rozdelenie práce v rámci rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa ďalej riadi týmito pravidlami:  
  a) nahradenie sudcu spravodajcu alebo sudcu iba v prípade jeho vylúčenia v súlade so zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a v súlade s týmto rozvrhom práce;
  b) nezmeniteľnosť sudcu spravodajcu a senátu, ktorým bola vec pridelená na prerokovanie a  rozhodnutie, okrem prípadov ustanovených rozvrhom práce.  

4. Ak je sudca pre chorobu alebo z iného závažného dôvodu neprítomný po dobu dlhšiu ako jeden mesiac, môže predseda ústavného súdu opatrením rozhodnúť, že sa mu prestanú prideľovať nové veci. K tomuto opatreniu možno pristúpiť už po uplynutí dvoch týždňov, pokiaľ je zrejmé, že sudca nebude pre chorobu alebo z iného závažného dôvodu prítomný dlhšie ako jeden mesiac.

5. Ak trvá neprítomnosť sudcu z dôvodov uvedených v bode 4 dlhšie ako tri mesiace, môže plénum ústavného súdu na návrh predsedu ústavného súdu rozhodnúť o rozdelení neskončených vecí, ktoré mu boli pridelené ako sudcovi spravodajcovi, ostatným sudcom ústavného súdu podľa zásad uvedených v čl. I bode 2 rozvrhu práce; ak ide o naliehavé veci, možno k tomuto opatreniu pristúpiť aj skôr.

 

 

Rozhodovacia činnosť

Článok  II

Všeobecné ustanovenia

 

1. Ústavný súd vykonáva svoju právomoc a pôsobnosť v pléne a v senátoch, ako aj sudcom spravodajcom, ak to výslovne ustanovuje zákon o ústavnom súde.
    
2. Plénum tvoria všetci sudcovia ústavného súdu.
    
3. Ústavný súd má dva senáty, ktoré pracujú v tomto zložení:

-    prvý senát ústavného súdu      Jana Baricová – predsedníčka senátu
                                                           Miroslav Duriš
                                                           Mojmír Mamojka  
                                                           Ivan Fiačan;

a)    pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcami spravodajcami Janou Baricovou, Miroslavom Durišom a Mojmírom Mamojkom pracuje senát v zložení:
                                                           Jana Baricová – predsedníčka senátu
                                                           Miroslav Duriš
                                                           Mojmír Mamojka;

b)    pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom spravodajcom Ivanom Fiačanom pracuje senát v zložení:
                                                           Jana Baricová – predsedníčka senátu
                                                           Mojmír Mamojka
                                                           Ivan Fiačan;
         

-     druhý senát ústavného súdu  Jana Laššáková – predsedníčka senátu
                                                           Peter Molnár
                                                           Ľuboš Szigeti.

4. Predsedníčkou prvého senátu je sudkyňa Jana Baricová.
    Predsedníčkou druhého senátu je sudkyňa Jana Laššáková.

5. Na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená (§ 47 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

6. Na konanie o návrhoch na obnovu konania pred ústavným súdom vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5. Návrh sa pridelí náhodným výberom (čl. VI bod 1 rozvrhu práce). Návrh však nemožno prideliť na rozhodovanie sudcom, ktorí boli členmi senátu rozhodujúceho v pôvodnom konaní, povolenie obnovy ktorého sa navrhuje.

7. V prípade povolenia obnovy konania pred ústavným súdom (§ 220 ods. 2 zákona o ústavnom súde) je na prerokovanie pôvodného návrhu na začatie konania vo veci, v ktorej bola obnova konania povolená (§ 220 ods. 3 zákona o ústavnom súde), príslušný ten senát ústavného súdu, ktorý rozhodoval v pôvodnom konaní. Sudcom spravodajcom je sudca, ktorý ním bol v pôvodnom konaní. Ak takýmto spôsobom nemožno príslušný senát určiť, pretože senát v pôvodnom zložení neexistuje, je na prerokovanie pôvodného návrhu príslušný senát ústavného súdu, ktorého členom podľa rozvrhu práce je sudca, ktorý bol sudcom spravodajcom v pôvodnom konaní. Ak nemožno príslušný senát určiť ani týmto spôsobom, pridelí sa vec náhodným výberom (čl. VI bod 1 rozvrhu práce), pričom na prerokovanie pôvodného návrhu je príslušný senát určený podľa bodu 5. Návrh však nemožno prideliť na rozhodovanie sudcom, ktorí boli členmi senátu rozhodujúceho o povolení obnovy konania v danej veci.

8. Návrh na obnovu konania pred ústavným súdom vo veci patriacej do pôsobnosti pléna ústavného súdu sa pridelí sudcovi spravodajcovi náhodným výberom (čl. V bod 1 rozvrhu práce). Návrh však nemožno prideliť sudcovi, ktorý bol sudcom spravodajcom v pôvodnom konaní, povolenie obnovy ktorého sa navrhuje.

9. Ak bola povolená obnova konania pred ústavným súdom vo veci patriacej do pôsobnosti pléna, sudcom spravodajcom v tejto veci je sudca, ktorý ním bol v pôvodnom konaní. Ak tento sudca už nie je sudcom ústavného súdu alebo zo závažného dôvodu nemôže plniť funkciu sudcu spravodajcu (čl. I body 4 a 5 rozvrhu práce), pridelí sa vec novému sudcovi spravodajcovi náhodným výberom (čl. V bod 1 rozvrhu práce).

10. V záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Za rovnakých podmienok môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym sudcom spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr. O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.

11. Návrhy na začatie konania tvoriace hromadný návrh alebo viacero hromadných návrhov možno za dodržania podmienok vyplývajúcich z § 46 zákona o ústavnom súde, čl. I bodu 2, čl. V bodu 1 a čl. VI bodu 1 rozvrhu práce prideliť jednotlivým sudcom spravodajcom po skupinách obsahujúcich návrhy na začatie konania vo veciach, ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.  

12. Na  zabezpečenie úloh vyplývajúcich z  právomocí ústavného súdu podľa čl. 136 ods. 2 druhej vety a čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky sa zabezpečuje permanentná dosiahnuteľnosť sudcov ústavného súdu vrátane predsedu ústavného súdu alebo podpredsedu ústavného súdu.

 

 

Článok III

 

1. Dočasné zastúpenie neprítomného predsedu senátu alebo člena senátu, alebo nahradenie vylúčeného predsedu senátu alebo člena senátu (ďalej len „zastúpenie“) sa riadi týmito pravidlami:

 a) neprítomného alebo vylúčeného člena senátu, ktorý má štyroch členov, zastupuje jeho ďalší člen, zaradený do iného zloženia daného senátu [čl. II bod 3 písm. a) a b)], ako je   zaradený neprítomný alebo vylúčený člen; ak sú neprítomní alebo vylúčení viacerí členovia senátu naraz, zastupuje ďalší člen senátu vekom staršieho člena senátu;

  b) neprítomného alebo vylúčeného predsedu
  -    prvého senátu zastupuje predseda druhého senátu,
  -    druhého senátu zastupuje predseda prvého senátu;

  c)  ak nemožno použiť pravidlo uvedené v písmene a), neprítomného alebo vylúčeného člena
  -    prvého senátu zastupuje člen druhého senátu,
  -    druhého senátu zastupuje člen prvého senátu v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. a);

  d) neprítomného vekom staršieho člena senátu alebo z rozhodovania vylúčeného vekom staršieho člena senátu zastupuje vekom starší člen senátu určený podľa písmena c);   neprítomného vekom mladšieho člena senátu alebo z rozhodovania vylúčeného vekom mladšieho člena senátu zastupuje vekom mladší člen senátu určený podľa písmena c);

2. Ak bol z rozhodovania veci patriacej do pôsobnosti pléna vylúčený sudca spravodajca, pridelí sa táto vec novému sudcovi spravodajcovi náhodným výberom (§ 47 ods. 2 prvá veta zákona o ústavnom súde).

3. Ak bol z rozhodovania veci patriacej do pôsobnosti senátu vylúčený sudca spravodajca, novým sudcom spravodajcom sa stáva sudca, ktorý podľa rozvrhu práce vylúčeného sudcu spravodajcu zastupuje (§ 47 ods. 2 tretia veta zákona o ústavnom súde).

 

 

Článok  IV

 

1. O vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje

  a) prvý senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov druhého senátu;

  b) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu.

 

2. Ak z dôvodu vylúčenia sudcov ústavného súdu, z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti účastníkmi konania voči viacerým sudcom ústavného súdu, z dôvodu vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci alebo z dôvodu oznámenia dôvodov vylúčenia podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde nie je možný postup podľa predchádzajúceho bodu, rozhodne o veci samej senát ústavného súdu v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci a oznámenia dôvodov vylúčenia podľa  § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde sa neprihliada (§ 51 ods. 2 druhá veta zákona o ústavnom súde).

 

Článok  V
Prideľovanie vecí v pléne

 

1. Veci patriace do pôsobnosti pléna ústavného súdu sa prideľujú sudcom spravodajcom náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci.

 

2. V prípade pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti pléna, rozhodne o povahe veci na účely jej pridelenia predseda ústavného súdu. Ak v ďalšom priebehu konania o návrhu pretrvávajú pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti pléna, rozhodne o povahe veci plénum ústavného súdu.

 

Článok VI
Prideľovanie vecí v senáte

 

1. Veci patriace do pôsobnosti senátov ústavného súdu sa prideľujú sudcom spravodajcom náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci.

2. V prípade pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti senátu, rozhodne o povahe veci na účely jej pridelenia predseda ústavného súdu. Ak v ďalšom priebehu konania o návrhu pretrvávajú pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti senátu, rozhodne o povahe veci plénum ústavného súdu. Rozhodnutie pléna je záväzné aj pre všetky senáty ústavného súdu.

 

Článok VII

 

1. Plénum ústavného súdu môže so súhlasom sudcu rozhodnúť, že mu zníži počet prideľovaných vecí. Tým nie je dotknuté ustanovenie čl. I bodu 4 rozvrhu práce. V uznesení sa uvedie rozsah zníženia, doba, na ktorú sa znižuje počet prideľovaných vecí, a dôvod zníženia.

2. Predsedovi ústavného súdu sa v období, na ktoré bol prijatý rozvrh práce (čl. I bod 1 rozvrhu práce), ako sudcovi spravodajcovi náhodným výberom prideľuje maximálne päť vecí mesačne. To neplatí o veciach týkajúcich sa návrhov na začatie konania podľa čl. 125, čl. 125a, čl. 125b, čl. 128, čl. 129 ods. 2 a čl. 129a Ústavy Slovenskej republiky a o veciach týkajúcich sa hromadných návrhov.

 

Článok VIII
Pojednávacie dni

 

1. Pojednávacími dňami ústavného súdu sú spravidla pracovné dni.

2. Pojednávacím dňom pléna ústavného súdu je spravidla streda.

3. Verejné ústne pojednávania prvého senátu sa konajú v utorok a druhého senátu vo štvrtok párneho kalendárneho týždňa. Predseda senátu môže so súhlasom predsedu ústavného súdu nariadiť verejné ústne pojednávanie aj na iný deň.

4. Neverejné zasadnutia pléna a senátov sa konajú podľa rozhodnutia ich predsedov.

 

Článok IX
Ostatná činnosť ústavného súdu

 

1.   Ústavný súd rozhoduje o svojich vnútorných pomeroch.

2.   Ústavný súd  schvaľuje návrh svojho rozpočtu a záverečného účtu.

 

Článok X
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

 

1.   Používanie technických a programových prostriedkov pre účely prideľovania vecí sudcom spravodajcom upravuje príloha rozvrhu práce.

2.  Veci, ktoré boli pridelené sudcom, ktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019, a veci, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom spravodajcom pridelené, budú prerozdelené medzi sudcov podľa týchto pravidiel:

 

   a) každému zo sudcov menovaných do funkcie 17. apríla 2019 bude prerozdelená 1/9 vecí, okrem vecí týkajúcich sa konania podľa čl. 125 ústavy; predsedovi ústavného súdu bude prerozdelených najviac päť vecí;

   b) každému zo sudcov menovaných do funkcie 17. apríla 2019 bude prerozdelená 1/9 vecí týkajúcich sa konania podľa čl. 125 ústavy;

 c) zostávajúce veci budú prerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu.

 

3.   Sudcom ústavného súdu Jane Baricovej, Miroslavovi Durišovi, Ivanovi Fiačanovi, Jane Laššákovej, Mojmírovi Mamojkovi, Petrovi Molnárovi a Ľubošovi Szigetimu sa až do zmeny rozvrhu práce po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu prideľujú ako sudcom spravodajcom náhodným výberom veci v rozsahu:

Jana Baricová                                  1/13 celkového nápadu vecí

Miroslav Duriš                                  1/13 celkového nápadu vecí

Ivan Fiačan                                      1/13 celkového nápadu vecí, na ktoré sa nevzťahuje obmedzenie podľa čl. VII bodu 2 rozvrhu práce, ostatné veci v rozsahu podľa čl. VII bodu 2 rozvrhu práce

Jana Laššáková                               1/13 celkového nápadu vecí

Mojmír Mamojka                               1/13 celkového nápadu vecí

Peter Molnár                                    1/13 celkového nápadu vecí

Ľuboš Szigeti                                   1/13 celkového nápadu vecí.

Nad rámec uvedeného rozsahu možno prideliť aj naliehavé veci, rozhodnutie o ktorých neznesie odklad. O pridelení rozhodne predseda ústavného súdu. Pridelenie sa vykoná pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. 

 

4.   Veci, na ktorých prerokovanie bol k 25. aprílu 2019 príslušný prvý senát ústavného súdu v zložení platnom v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 a v ktorých bolo k 25. aprílu 2019 vydané rozhodnutie o prijatí návrhu na ďalšie konanie, prerokuje tento senát v pôvodnom zložení (platnom v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019).

5.   Tento rozvrh práce nadobúda účinnosť 26. apríla 2019.

 

 

V Košiciach 25. apríla 2019

 

JUDr. Ivan Fiačan, PhD.

predseda Ústavného súdu

Slovenskej republiky

 

 


 

Dátum vytvorenia: 15. 2. 2018
Dátum aktualizácie: 26. 4. 2019