Rozvrh práce
príloha k rozvrhu práce

ROZVRH PRÁCE
ÚSTAVNÉHO  SÚDU  SLOVENSKEJ  REPUBLIKY
na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019

 

schválený na zasadnutí pléna
Ústavného súdu Slovenskej republiky
konanom 14. februára 2018

 

Predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky:                  Ivetta Macejková
Podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky:                  Milan Ľalík

Predsedovia senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky:      Marianna Mochnáčová
                                                                                                    Lajos Mészáros
                                                                                                    Rudolf Tkáčik
                                                                                                    Ľudmila Gajdošíková

 

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky schválilo podľa čl. 131 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tento

 

 

ROZVRH PRÁCE
ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019

 

 

Článok I

Účel, základné zásady a pravidlá

 

1. Rozvrh práce Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „rozvrh práce“) určuje pravidlá rozdelenia práce na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)  na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019.

2. Rozdelenie práce v rámci rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa riadi zásadou náhodilosti prideľovania vecí jednotlivým sudcom ako spravodajcom tak, aby sa dodržala zásada ich rovnomerného zaťaženia; ďalej sa riadi týmito pravidlami:

     a) nahradenie sudcu spravodajcu alebo sudcu iba podľa § 5 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a v súlade s týmto rozvrhom práce;

     b) nezmeniteľnosť sudcu spravodajcu a senátu, ktorým bola vec pridelená na prerokovanie a  rozhodnutie, okrem prípadov ustanovených rozvrhom práce a prípadov, keď o zmene rozhodne plénum ústavného súdu. 

3. Ak je sudca neprítomný po dobu dlhšiu ako jeden mesiac z iného dôvodu ako z dôvodu riadnej dovolenky, môže predsedníčka ústavného súdu opatrením rozhodnúť, že sa mu prestanú prideľovať nové veci. K tomuto opatreniu možno pristúpiť už po uplynutí dvoch týždňov, pokiaľ je zrejmé, že sudca nebude z dôvodu práceneschopnosti prítomný dlhšie ako jeden mesiac.

4. Ak trvá neprítomnosť sudcu dlhšie ako tri mesiace, môže predsedníčka ústavného súdu po prerokovaní v pléne rozhodnúť o rozdelení neskončených vecí, ktoré mu boli pridelené ako sudcovi spravodajcovi, ostatným sudcom ústavného súdu podľa zásad uvedených v čl. I bode 2 rozvrhu práce; ak ide o naliehavé veci, predsedníčka ústavného súdu môže k tomuto opatreniu pristúpiť aj skôr.

 

Rozhodovacia činnosť

Článok  II

Všeobecné ustanovenia

 

1. Ústavný súd vykonáva svoju právomoc a pôsobnosť v pléne a v senátoch, ako aj sudcom spravodajcom, ak to výslovne ustanovuje zákon o ústavnom súde.

2. Plénum tvoria všetci sudcovia ústavného súdu.

3. Ústavný súd má štyri senáty, ktoré pracujú v tomto zložení:
 

-      prvý senát ústavného súdu     Marianna Mochnáčová – predsedníčka senátu
                                                            Peter Brňák 
                                                            Milan Ľalík;

                       

-      druhý senát ústavného súdu   Lajos Mészáros – predseda senátu
                                                            Sergej Kohut
                                                            Jana Laššáková;

 

-     tretí senát ústavného súdu      Rudolf Tkáčik – predseda senátu

                                                           Jana Baricová
                                                           Mojmír Mamojka
                                                           Ivetta Macejková;

 

a) pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudkyňou spravodajkyňou Ivettou Macejkovou pracuje senát v zložení:

                                                           Rudolf Tkáčik – predseda senátu
                                                           Jana Baricová
                                                           Ivetta Macejková;

b) pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcami spravodajcami Janou Baricovou, Mojmírom Mamojkom a Rudolfom Tkáčikom pracuje senát v zložení:

                                                           Rudolf Tkáčik – predseda senátu
                                                           Jana Baricová
                                                           Mojmír Mamojka;
 

-     štvrtý senát ústavného súdu    Ľudmila Gajdošíková – predsedníčka senátu
                                                            Miroslav Duriš
                                                            Ladislav Orosz.

 

 

4. Predsedníčkou prvého senátu je sudkyňa Marianna Mochnáčová.

    Predsedom druhého senátu je sudca Lajos Mészáros.

    Predsedom tretieho senátu je sudca Rudolf Tkáčik.

    Predsedníčkou štvrtého senátu je sudkyňa Ľudmila Gajdošíková.

5. Na prerokovanie vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená.

6. Na prerokovanie návrhov na obnovu konania pred ústavným súdom vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5. Návrh sa pridelí náhodným výberom (čl. VI bod 1 rozvrhu práce). Návrh však nemožno prideliť na rozhodovanie sudcom, ktorí boli členmi senátu rozhodujúceho v pôvodnom konaní, povolenie obnovy ktorého sa navrhuje.

7. V prípade povolenia obnovy konania pred ústavným súdom (§ 75b ods. 2 zákona o ústavnom súde) je na prerokovanie pôvodného návrhu na začatie konania vo veci, v ktorej bola obnova konania povolená (§ 75b ods. 3 zákona o ústavnom súde), príslušný ten senát ústavného súdu, ktorý rozhodoval v pôvodnom konaní. Sudcom spravodajcom je sudca, ktorý ním bol v pôvodnom konaní. Ak takýmto spôsobom nemožno príslušný senát určiť, pretože senát v pôvodnom zložení neexistuje, je na prerokovanie pôvodného návrhu príslušný senát ústavného súdu, ktorého členom podľa rozvrhu práce je sudca, ktorý bol sudcom spravodajcom v pôvodnom konaní. Ak nemožno príslušný senát určiť ani týmto spôsobom, pridelí sa vec náhodným výberom (čl. VI bod 1 rozvrhu práce), pričom na prerokovanie pôvodného návrhu je príslušný senát určený podľa bodu 5. Návrh však nemožno prideliť na rozhodovanie sudcom, ktorí boli členmi senátu rozhodujúceho o povolení obnovy konania v danej veci.

8. Návrh na obnovu konania pred ústavným súdom vo veci patriacej do pôsobnosti pléna ústavného súdu sa pridelí sudcovi spravodajcovi náhodným výberom (čl. V bod 1 rozvrhu práce). Návrh však nemožno prideliť sudcovi, ktorý bol sudcom spravodajcom v pôvodnom konaní, povolenie obnovy ktorého sa navrhuje.

9. Ak bola povolená obnova konania pred ústavným súdom vo veci patriacej do pôsobnosti pléna, sudcom spravodajcom v tejto veci je sudca, ktorý ním bol v pôvodnom konaní. Ak tento sudca už nie je sudcom ústavného súdu alebo zo závažného dôvodu nemôže plniť funkciu sudcu spravodajcu (čl. I body 3 a 4 rozvrhu práce), pridelí sa vec novému sudcovi spravodajcovi náhodným výberom (čl. V bod 1 rozvrhu práce).

10. V záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predsedníčka ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Za rovnakých podmienok môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym sudcom spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr. O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.

11. Návrhy na začatie konania tvoriace hromadný návrh alebo viacero hromadných návrhov možno za dodržania podmienok vyplývajúcich z § 29 zákona o ústavnom súde, čl. I bodu 2, čl. V bodu 1 a čl. VI bodu 1 rozvrhu práce prideliť jednotlivým sudcom spravodajcom po skupinách obsahujúcich návrhy na začatie konania vo veciach, ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

12. Na  zabezpečenie úloh vyplývajúcich z  právomocí ústavného súdu podľa § 14 ods. 3 a 4 a § 74e ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde sa zabezpečuje permanentná dosiahnuteľnosť najmenej deviatich sudcov ústavného súdu vrátane predsedníčky alebo podpredsedu ústavného súdu.

 

Článok III

1. Predsedníčka ústavného súdu podľa § 5 ods. 5 zákona o ústavnom súde určuje dočasné zastúpenie neprítomného (čl. I body 3 a 4) alebo vylúčeného predsedu senátu alebo člena senátu podľa týchto kritérií:

a) neprítomného alebo vylúčeného člena senátu, ktorý má štyroch členov, zastupuje ďalší člen senátu;

b) neprítomného alebo vylúčeného predsedu
          - prvého senátu zastupuje predseda štvrtého senátu,
          - druhého senátu zastupuje predseda prvého senátu,
          - tretieho senátu zastupuje predseda druhého senátu,
          - štvrtého senátu zastupuje predseda tretieho senátu;
 

c)  ak nejde o prípad uvedený v písmene a), neprítomného alebo vylúčeného sudcu

          - prvého senátu zastupuje sudca štvrtého senátu,
          - druhého senátu zastupuje sudca prvého senátu,
          - tretieho senátu zastupuje sudca druhého senátu,
          - štvrtého senátu zastupuje sudca tretieho senátu;

 

d) neprítomného vekom staršieho sudcu alebo z rozhodovania vylúčeného vekom staršieho sudcu zastupuje vekom starší sudca určený podľa písmena c); neprítomného vekom mladšieho sudcu alebo z rozhodovania vylúčeného vekom mladšieho sudcu zastupuje vekom mladší sudca určený podľa písmena c);

e) v prípade zastúpenia neprítomného predsedu senátu podľa písmena b) má zastupujúci sudca postavenie člena senátu; neprítomného predsedu senátu zastupuje vekom najstarší z pôvodných členov senátu (§ 5 ods. 4 zákona o ústavnom súde).        

2. Ak bol z rozhodovania veci patriacej do pôsobnosti pléna vylúčený sudca spravodajca, pridelí sa táto vec novému sudcovi spravodajcovi náhodným výberom.

3. Ak bol z rozhodovania veci patriacej do pôsobnosti senátu vylúčený sudca spravodajca, pridelí sa táto vec inému členovi tohto senátu náhodným výberom. Členom senátu sa rozumie aj sudca, ktorý vylúčeného sudcu spravodajcu zastupuje.

 

Článok  IV

 

1. O vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhoduje

          a) prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu,
          b) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,
          c) tretí senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov druhého senátu,
          d) štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.

2. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov, odmietnutia sudcov účastníkmi konania alebo vyhlásenia predpojatosti samotnými sudcami nie je možný postup podľa bodu 1, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada (§ 28 ods. 3 a 4 zákona o ústavnom súde).

 

Článok  V
Prideľovanie vecí v pléne

 

1. Veci patriace do pôsobnosti pléna ústavného súdu sa prideľujú sudcom spravodajcom náhodným výberom.

2. V prípade pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti pléna, rozhodne o povahe veci na účely jej pridelenia predsedníčka ústavného súdu. Ak v ďalšom priebehu konania o návrhu pretrvávajú pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti pléna, rozhodne o povahe veci plénum ústavného súdu.

 

Článok VI
Prideľovanie vecí v senáte

 

1. Veci patriace do pôsobnosti senátov ústavného súdu sa prideľujú sudcom spravodajcom náhodným výberom.

2. V prípade pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti senátu, rozhodne o povahe veci na účely jej pridelenia predsedníčka ústavného súdu. Ak v ďalšom priebehu konania o návrhu pretrvávajú pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti senátu, rozhodne o povahe veci plénum ústavného súdu. Rozhodnutie pléna je záväzné aj pre senáty ústavného súdu.

 

Článok VII

 

1. Plénum ústavného súdu môže so súhlasom sudcu rozhodnúť, že mu zníži počet prideľovaných vecí. Tým nie je dotknuté ustanovenie čl. I bodu 3 rozvrhu práce. V uznesení sa uvedie rozsah zníženia, doba, na ktorú sa znižuje počet prideľovaných vecí, a dôvod zníženia.

2. Predsedníčke ústavného súdu sa v období, na ktoré bol prijatý rozvrh práce (čl. I bod 1 rozvrhu práce), ako sudkyni spravodajkyni náhodným výberom prideľujú maximálne tri veci mesačne. To neplatí o veciach týkajúcich sa návrhov na začatie konania podľa čl. 125, čl. 125a, čl. 125b, čl. 128, čl. 129 ods. 2 a čl. 129a Ústavy Slovenskej republiky a o veciach týkajúcich sa hromadných návrhov.

 

Článok VIII
Pojednávacie dni

 

1. Pojednávacími dňami ústavného súdu sú spravidla pracovné dni.

2. Pojednávacím dňom pléna ústavného súdu je spravidla streda.

3. Verejné ústne pojednávania prvého senátu sa konajú v utorok a druhého senátu vo štvrtok párneho kalendárneho týždňa. Verejné ústne pojednávania tretieho senátu sa konajú v utorok a štvrtého senátu vo štvrtok nepárneho kalendárneho týždňa. Predseda senátu môže so súhlasom predsedníčky ústavného súdu nariadiť verejné ústne pojednávanie aj na iný deň.

4. Neverejné zasadnutia pléna a senátov sa konajú podľa rozhodnutia ich predsedov.

Článok IX
Ostatná činnosť ústavného súdu

 

1.   Ústavný súd rozhoduje o svojich vnútorných pomeroch.

2.   Ústavný súd  schvaľuje návrh svojho rozpočtu a záverečného účtu.

 

Článok X
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

 

1. Používanie technických a programových prostriedkov pre účely prideľovania vecí sudcom spravodajcom upravuje príloha rozvrhu práce.

2. Veci patriace do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené sudcom spravodajcom pred 21. decembrom 2017 (dňom nadobudnutia účinnosti Dodatku č. 2 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2017 do 28. februára 2018) a v ktorých bolo k tomuto dňu vydané rozhodnutie o prijatí na ďalšie konanie, prerokujú senáty v pôvodnom zložení pred zmenou vykonanou týmto dodatkom.

3. Zrušuje sa pozastavenie prideľovania nových vecí sudcom ústavného súdu vymenovaným do funkcie pred 14. decembrom 2017 ustanovené čl. X bodom 3 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2017 do 28. februára 2018 v znení dodatku č. 1 z 5. apríla 2017 a dodatku č. 2 z 20. decembra 2017.

4. Tento rozvrh práce schválený plénom ústavného súdu 14. februára 2018 nadobúda účinnosť 1. marca 2018 okrem čl. X bodu 3, ktorý nadobúda účinnosť 15. februára 2018.

 

V Košiciach 14. februára 2018

 

 

 Ivetta Macejková, v. r.
predsedníčka Ústavného súdu
Slovenskej republiky

 

PRÍLOHA
k
ROZVRHU PRÁCE
ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019

schválená na zasadnutí pléna
Ústavného súdu Slovenskej republiky
konanom 14. februára 2018

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky schválilo podľa čl. 131 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s čl. X bodom 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 túto

PRÍLOHU
k
ROZVRHU PRÁCE
ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019


Článok I
Účel a základné pravidlá

1. Príloha k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 (ďalej len „príloha“) upravuje v súlade s čl. X bodom 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) používanie technických a programových prostriedkov pre účely prideľovania návrhov vo veciach, o ktorých rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v senáte alebo v pléne, sudcom ústavného súdu ako sudcom spravodajcom.

2. Na prideľovanie návrhov sa používajú technické a programové prostriedky schválené plénom ústavného súdu na jeho neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn. Spr 1641/2015 zo 16. decembra 2015 (ďalej len „elektronický systém prideľovania“).

3. Návrhy na začatie konania sa na účely ich pridelenia rozdeľujú do týchto skupín:  
a) návrhy na začatie konania o súlade právnych predpisov (čl. 125 ústavy), o súlade medzinárodných zmlúv s ústavou a ústavnými zákonmi (čl. 125a ústavy), o súlade predmetu referenda s ústavou a ústavnými zákonmi (čl. 125b ústavy), o výklad ústavy alebo ústavného zákona (čl. 128 ústavy) okrem návrhov na začatie konania uvedených v písmene f);
b) návrhy na začatie konania vo volebných veciach (čl. 129 ods. 2 ústavy) okrem návrhov na začatie konania uvedených v písmene f);
c) návrhy na začatie konania pred ústavným súdom, u ktorých je v čase doručenia ústavnému súdu splnená podmienka právneho zastúpenia advokátom, okrem návrhov na začatie konania uvedených v písmenách a), b), d), e), f) a g);
d) návrhy na začatie konania pred ústavným súdom, u ktorých nie je v čase doručenia ústavnému súdu splnená podmienka právneho zastúpenia advokátom, okrem návrhov na začatie konania uvedených v písmenách a), b), c), e), f) a g);
e) návrhy na začatie konania o sťažnosti (čl. 127 ústavy) tvoriace hromadný návrh alebo viacero hromadných návrhov doručených ústavnému súdu v rôznych dňoch;
f) návrhy na začatie konania doručené osobne do podateľne ústavného súdu v písomnej podobe okrem návrhov na začatie konania uvedených v písmenách e) a g);
g) návrhy na obnovu konania pred ústavným súdom (§ 75 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov).  

4. Ak je zrejmé, že návrhy na začatie konania o sťažnosti (čl. 127 ústavy) tvoriace hromadný návrh alebo viacero hromadných návrhov doručených ústavnému súdu v rôznych dňoch spolu skutkovo nesúvisia alebo sa netýkajú tých istých účastníkov, môžu byť namiesto skupiny návrhov uvedených v bode 3 písm. e) zaradené do niektorej zo skupín návrhov uvedených v bode 3 písm. c) alebo d) podľa toho, či v čase ich doručenia ústavnému súdu bola alebo nebola splnená podmienka právneho zastúpenia advokátom.  

5. Návrhy na začatie konania sa prideľujú sudcom spravodajcom prostredníctvom elektronického systému prideľovania oddelene podľa jednotlivých skupín uvedených v bode 3.

6. Právne veci týkajúce sa konania pred ústavným súdom podľa čl. 129a ústavy sa prideľujú podľa bodu 5 ako samostatná skupina. Na ich pridelenie sudcovi spravodajcovi a na informovanie o ich pridelení sa primerane použijú aj čl. II body 1 a 5 a čl. III prílohy.

Článok II
Čas prideľovania a informovanie o pridelení návrhov na začatie konania

1. Návrhy na začatie konania uvedené v čl. I bode 3 písm. a), b), c) a d) prílohy sa prideľujú po ich zaevidovaní v informačnom systéme ústavného súdu v aplikácii Manažment konaní a po vytvorení spisu. Elektronický systém prideľovania sa aktivuje automaticky každý pracovný deň o 19.00 h.
    
2. Návrhy na začatie konania uvedené v čl. I bode 3 písm. e) prílohy sa prideľujú po ich zaevidovaní v informačnom systéme ústavného súdu v aplikácii Manažment konaní, vytvorení spisov a po ich zaradení do skupín obsahujúcich návrhy na začatie konania vo veciach, ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov (čl. II bod 11 rozvrhu práce). Elektronický systém prideľovania aktivuje zamestnanec Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky poverený plénom ústavného súdu na jeho neverejnom zasadnutí.
    
3. Návrhy na začatie konania uvedené v čl. I bode 3 písm. f) prílohy sa prideľujú pri ich osobnom doručení do podateľne ústavného súdu po ich prevzatí a zaevidovaní identifikačných údajov o podaní v informačnom systéme ústavného súdu v aplikácii BRISK. Elektronický systém prideľovania aktivuje pracovník podateľne Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4. Návrhy na začatie konania uvedené v čl. I bode 3 písm. g) prílohy sa prideľujú po ich zaevidovaní v informačnom systéme ústavného súdu v aplikácii Manažment konaní a po vytvorení spisov. Elektronický systém prideľovania aktivuje zamestnanec Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky poverený plénom ústavného súdu na jeho neverejnom zasadnutí.

5. Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky zverejní informáciu o pridelení návrhov na začatie konania na webovom sídle ústavného súdu. Informácia o pridelení návrhov obsahuje údaje o dátume doručenia návrhu, o čísle (spisovej značke) konania, označenie navrhovateľa (ak ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nie je zároveň orgánom verejnej moci, označenie navrhovateľa sa uvádza v anonymizovanej podobe), označenie právneho zástupcu navrhovateľa a meno sudcu spravodajcu. Informácia sa zverejňuje bez zbytočného odkladu po jej spracovaní spravidla nasledujúci pracovný deň po dni pridelenia návrhov, v prípade návrhov uvedených v čl. I bode 3 písm. e) prílohy spravidla do troch pracovných dní po ich pridelení.

6. V prípade návrhov na začatie konania uvedených v čl. I bode 3 písm. f) prílohy vydá pracovník podateľne Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky osobe, ktorá návrh osobne doručila do podateľne ústavného súdu v písomnej podobe, potvrdenie obsahujúce údaj o dátume doručenia návrhu, o čísle (spisovej značke) konania a meno sudcu spravodajcu, bez zbytočného odkladu po vykonaní úkonov podľa bodu 3. V prípade doručenia iných podaní v už prebiehajúcich konaniach vrátane podaní predstavujúcich doplnenie už skôr podaných návrhov sa potvrdenie podľa predchádzajúcej vety nevydáva.

 Článok III
Záverečné ustanovenia

1.    Ak je podľa rozvrhu práce alebo podľa opatrenia predsedníčky ústavného súdu vydaného na základe rozvrhu práce alebo podľa uznesenia pléna potrebné prerozdeliť už pridelené veci alebo vec nanovo prideliť, vykoná sa prerozdelenie alebo opätovné pridelenie prostredníctvom elektronického systému prideľovania určeného na prerozdelenie už pridelených vecí.

2.    Ak nebude možné použiť elektronický systém prideľovania na pridelenie návrhov na začatie konania v dôsledku jeho poruchy, z technických príčin alebo z iných závažných dôvodov v trvaní najmenej piatich pracovných dní, návrhy budú prideľované na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu náhodným spôsobom.

3. Táto príloha nadobúda účinnosť 1. marca 2018.


V Košiciach 14. februára 2018

 


Ivetta Macejková, v. r.
predsedníčka Ústavného súdu
Slovenskej republiky

 

Dátum vytvorenia: 15. 2. 2018
Dátum aktualizácie: 15. 2. 2018