rozvrh práce
dodatok č. 1
rozvrh práce - úplné znenie
príloha k rozvrhu práce

ROZVRH PRÁCE
ÚSTAVNÉHO  SÚDU  SLOVENSKEJ  REPUBLIKY
na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

 

schválený na zasadnutí pléna
Ústavného súdu Slovenskej republiky
konanom 4. decembra 2019

 

v znení dodatku č. 1

schváleného na zasadnutí pléna
Ústavného súdu Slovenskej republiky
konanom 27. mája 2020

 

 

Predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky: 
Podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky:       

JUDr. Ivan Fiačan, PhD.
JUDr. Ľuboš Szigeti

Predsedovia senátov
Ústavného súdu Slovenskej republiky:


JUDr. Jana Baricová
JUDr. Ľuboš Szigeti
JUDr. Martin Vernarský
JUDr. Miroslav Duriš, PhD.

 

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky schválilo podľa čl. 131 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 243 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento

 

 

ROZVRH PRÁCE
ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

 

Článok I
Účel, základné zásady a pravidlá

     1. Rozvrh práce Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „rozvrh práce“) určuje pravidlá rozdelenia práce na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020.

     2. Rozdelenie práce v rámci rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa riadi zásadou prideľovania vecí jednotlivým sudcom ako spravodajcom náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci a aby sa dodržala zásada ich rovnomerného zaťaženia.

     3. Rozdelenie práce v rámci rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa ďalej riadi týmito pravidlami:
     a) nahradenie sudcu spravodajcu alebo sudcu iba v prípade jeho vylúčenia v súlade so zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a v súlade s týmto rozvrhom práce;
     b) nezmeniteľnosť sudcu spravodajcu a senátu, ktorým bola vec pridelená na prerokovanie a  rozhodnutie, okrem prípadov ustanovených rozvrhom práce.

     4. Ak je sudca pre chorobu alebo z iného závažného dôvodu neprítomný po dobu dlhšiu ako jeden mesiac, môže predseda ústavného súdu opatrením rozhodnúť, že sa mu prestanú prideľovať nové veci. K tomuto opatreniu možno pristúpiť už po uplynutí dvoch týždňov, pokiaľ je zrejmé, že sudca nebude pre chorobu alebo z iného závažného dôvodu prítomný dlhšie ako jeden mesiac.

     5. Ak trvá neprítomnosť sudcu z dôvodov uvedených v bode 4 dlhšie ako tri mesiace, môže plénum ústavného súdu na návrh predsedu ústavného súdu rozhodnúť o rozdelení neskončených vecí, ktoré mu boli pridelené ako sudcovi spravodajcovi, ostatným sudcom ústavného súdu podľa zásad uvedených v čl. I bode 2 rozvrhu práce; ak ide o naliehavé veci, možno k tomuto opatreniu pristúpiť aj skôr.

Článok  II
Všeobecné ustanovenia

     1. Ústavný súd vykonáva svoju právomoc a pôsobnosť v pléne a v senátoch, ako aj sudcom spravodajcom, ak to výslovne ustanovuje zákon o ústavnom súde.
    
     2. Plénum tvoria všetci sudcovia ústavného súdu.
    
     3. Ústavný súd má štyri senáty, ktoré pracujú v tomto zložení:  

- prvý senát ústavného súdu  Jana Baricová – predsedníčka senátu
Rastislav Kaššák
Miloš Maďar;
- druhý senát ústavného súdu  Ľuboš Szigeti – predseda senátu
Jana Laššáková
Peter Molnár;
- tretí senát ústavného súdu  Martin Vernarský – predseda senátu
Ivan Fiačan
Peter Straka;
- štvrtý senát ústavného súdu  Miroslav Duriš – predseda senátu
Ladislav Duditš
Libor Duľa.


     4. Predsedníčkou prvého senátu je sudkyňa Jana Baricová.
         Predsedom druhého senátu je sudca Ľuboš Szigeti.
         Predsedom tretieho senátu je sudca Martin Vernarský.
         Predsedom štvrtého senátu je sudca Miroslav Duriš.
    
     5. Na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená (§ 47 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

     6. Na konanie o návrhoch na obnovu konania pred ústavným súdom vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5. Návrh sa pridelí náhodným výberom (čl. VI bod 1 rozvrhu práce). Návrh však nemožno prideliť na rozhodovanie sudcom, ktorí boli členmi senátu rozhodujúceho v pôvodnom konaní, povolenie obnovy ktorého sa navrhuje.

     7. V prípade povolenia obnovy konania pred ústavným súdom (§ 220 ods. 2 zákona o ústavnom súde) je na prerokovanie pôvodného návrhu na začatie konania vo veci, v ktorej bola obnova konania povolená (§ 220 ods. 3 zákona o ústavnom súde), príslušný ten senát ústavného súdu, ktorý rozhodoval v pôvodnom konaní. Sudcom spravodajcom je sudca, ktorý ním bol v pôvodnom konaní. Ak takýmto spôsobom nemožno príslušný senát určiť, pretože senát v pôvodnom zložení neexistuje, je na prerokovanie pôvodného návrhu príslušný senát ústavného súdu, ktorého členom podľa rozvrhu práce je sudca, ktorý bol sudcom spravodajcom v pôvodnom konaní. Ak nemožno príslušný senát určiť ani týmto spôsobom, pridelí sa vec náhodným výberom (čl. VI bod 1 rozvrhu práce), pričom na prerokovanie pôvodného návrhu je príslušný senát určený podľa bodu 5. Návrh však nemožno prideliť na rozhodovanie sudcom, ktorí boli členmi senátu rozhodujúceho o povolení obnovy konania v danej veci.

     8. Návrh na obnovu konania pred ústavným súdom vo veci patriacej do pôsobnosti pléna ústavného súdu sa pridelí sudcovi spravodajcovi náhodným výberom (čl. V bod 1 rozvrhu práce). Návrh však nemožno prideliť sudcovi, ktorý bol sudcom spravodajcom v pôvodnom konaní, povolenie obnovy ktorého sa navrhuje.

     9. Ak bola povolená obnova konania pred ústavným súdom vo veci patriacej do pôsobnosti pléna, sudcom spravodajcom v tejto veci je sudca, ktorý ním bol v pôvodnom konaní. Ak tento sudca už nie je sudcom ústavného súdu alebo zo závažného dôvodu nemôže plniť funkciu sudcu spravodajcu (čl. I body 4 a 5 rozvrhu práce), pridelí sa vec novému sudcovi spravodajcovi náhodným výberom (čl. V bod 1 rozvrhu práce).

     10. V záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Za rovnakých podmienok môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym sudcom spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr. O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.

     11. Návrhy na začatie konania tvoriace hromadný návrh alebo viacero hromadných návrhov možno za dodržania podmienok vyplývajúcich z § 46 zákona o ústavnom súde, čl. I bodu 2, čl. V bodu 1 a čl. VI bodu 1 rozvrhu práce prideliť jednotlivým sudcom spravodajcom po skupinách obsahujúcich návrhy na začatie konania vo veciach, ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

     12. Na  zabezpečenie úloh vyplývajúcich z  právomocí ústavného súdu podľa čl. 136 ods. 2 druhej vety a čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky sa zabezpečuje permanentná dosiahnuteľnosť sudcov ústavného súdu vrátane predsedu ústavného súdu alebo podpredsedu ústavného súdu.

Článok III

     1. Dočasné zastúpenie neprítomného predsedu senátu alebo člena senátu, alebo nahradenie vylúčeného predsedu senátu alebo člena senátu (ďalej len „zastúpenie“) sa riadi týmito pravidlami:

     a) neprítomného alebo vylúčeného člena senátu, ktorý má štyroch členov, zastupuje jeho ďalší člen, zaradený do iného zloženia daného senátu [čl. II bod 3 písm. a) a b)], ako je zaradený neprítomný alebo vylúčený člen; ak sú neprítomní alebo vylúčení viacerí členovia senátu naraz, zastupuje ďalší člen senátu vekom staršieho člena senátu;

     b) neprítomného alebo vylúčeného predsedu
     - prvého senátu zastupuje predseda štvrtého senátu,
     - druhého senátu zastupuje predseda prvého senátu,
     - tretieho senátu zastupuje predseda druhého senátu,
     - štvrtého senátu zastupuje predseda tretieho senátu;

     c)  ak nemožno použiť pravidlo uvedené v písmene a), neprítomného alebo vylúčeného člena
     - prvého senátu zastupuje člen štvrtého senátu,
     - druhého senátu zastupuje člen prvého senátu v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. a),
     - tretieho senátu zastupuje člen druhého senátu,
     - štvrtého senátu zastupuje člen tretieho senátu;

     d) neprítomného vekom staršieho člena senátu alebo z rozhodovania vylúčeného vekom staršieho člena senátu zastupuje vekom starší člen senátu určený podľa písmena c); neprítomného vekom mladšieho člena senátu alebo z rozhodovania vylúčeného vekom mladšieho člena senátu zastupuje vekom mladší člen senátu určený podľa písmena c).

     2. Ak bol z rozhodovania veci patriacej do pôsobnosti pléna vylúčený sudca spravodajca, pridelí sa táto vec novému sudcovi spravodajcovi náhodným výberom  (§ 47 ods. 2 prvá veta zákona o ústavnom súde).

     3. Ak bol z rozhodovania veci patriacej do pôsobnosti senátu vylúčený sudca spravodajca, novým sudcom spravodajcom sa stáva sudca, ktorý podľa rozvrhu práce vylúčeného sudcu spravodajcu zastupuje (§ 47 ods. 2 tretia veta zákona o ústavnom súde).

Článok  IV

     1. O vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje
     a) prvý senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov štvrtého senátu,
     b) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,
     c) tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu,
     d) štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.

     2. Ak z dôvodu vylúčenia sudcov ústavného súdu, z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti účastníkmi konania voči viacerým sudcom ústavného súdu, z dôvodu vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci alebo z dôvodu oznámenia dôvodov vylúčenia podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde nie je možný postup podľa predchádzajúceho bodu, rozhodne o veci samej senát ústavného súdu v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci a oznámenia dôvodov vylúčenia podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde sa neprihliada (§ 51 ods. 2 druhá veta zákona o ústavnom súde).

Článok V
Prideľovanie vecí v pléne

     1. Veci patriace do pôsobnosti pléna ústavného súdu sa prideľujú sudcom spravodajcom náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci.
     2. V prípade pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti pléna, rozhodne o povahe veci na účely jej pridelenia predseda ústavného súdu. Ak v ďalšom priebehu konania o návrhu pretrvávajú pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti pléna, rozhodne o povahe veci plénum ústavného súdu.

Článok VI
Prideľovanie vecí v senáte

     1. Veci patriace do pôsobnosti senátov ústavného súdu sa prideľujú sudcom spravodajcom náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci.
     2. V prípade pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti senátu, rozhodne o povahe veci na účely jej pridelenia predseda ústavného súdu. Ak v ďalšom priebehu konania o návrhu pretrvávajú pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti senátu, rozhodne o povahe veci plénum ústavného súdu. Rozhodnutie pléna je záväzné aj pre všetky senáty ústavného súdu.

Článok VII

     1. Plénum ústavného súdu môže so súhlasom sudcu rozhodnúť, že mu zníži počet prideľovaných vecí. Tým nie je dotknuté ustanovenie čl. I bodu 4 rozvrhu práce. V uznesení sa uvedie rozsah zníženia, doba, na ktorú sa znižuje počet prideľovaných vecí, a dôvod zníženia.
     2. Predsedovi ústavného súdu sa v období, na ktoré bol prijatý rozvrh práce (čl. I bod 1 rozvrhu práce), ako sudcovi spravodajcovi náhodným výberom prideľuje maximálne päť vecí mesačne. To neplatí o veciach týkajúcich sa návrhov na začatie konania podľa čl. 125, čl. 125a, čl. 125b, čl. 128, čl. 129 ods. 2 a čl. 129a Ústavy Slovenskej republiky a o veciach týkajúcich sa hromadných návrhov.


Článok VIII
Pojednávacie dni

     1. Pojednávacími dňami ústavného súdu sú spravidla pracovné dni.
     2. Pojednávacím dňom pléna ústavného súdu je spravidla streda.
     3. Verejné ústne pojednávania prvého senátu sa konajú v utorok a druhého senátu vo štvrtok párneho kalendárneho týždňa. Verejné ústne pojednávania tretieho senátu sa konajú v utorok a štvrtého senátu vo štvrtok nepárneho kalendárneho týždňa. Predseda senátu môže so súhlasom predsedu ústavného súdu nariadiť verejné ústne pojednávanie aj na iný deň.
     4. Neverejné zasadnutia pléna a senátov sa konajú podľa rozhodnutia ich predsedov.

Článok IX
Ostatná činnosť ústavného súdu

     1. Ústavný súd rozhoduje o svojich vnútorných pomeroch.
     2. Ústavný súd schvaľuje návrh svojho rozpočtu a záverečného účtu.


Článok X
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

     1. Používanie technických a programových prostriedkov pre účely prideľovania vecí sudcom spravodajcom upravuje príloha rozvrhu práce.
     2. Veci patriace do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli do 31. mája 2020 pridelené sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi, prerokuje senát ústavného súdu príslušný na ich prerokovanie podľa rozvrhu práce v znení pred zmenou vykonanou týmto dodatkom, a to v pôvodnom zložení. Vo veciach uvedených v predchádzajúcej vete sa na zastúpenie predsedu senátu alebo člena senátu a na rozhodovanie o vylúčení sudcu podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde použijú ustanovenia čl. II bodu 3 v časti týkajúcej sa prvého senátu, čl. III bodu 1 a čl. IV bodu 1 rozvrhu práce v znení pred zmenou vykonanou týmto dodatkom.
     3. Veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019, od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich členom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce.
     4. Veci pridelené do 31. mája 2020 sudcovi Mojmírovi Mamojkovi, ktoré neboli k tomuto dňu vybavené odložením podľa § 53 zákona o ústavnom súde ani v nich nebolo vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie pred ústavným súdom končí, sa prideľujú sudcovi Ivanovi Fiačanovi, ktorému sa zároveň pozastavuje prideľovanie nových vecí. Ustanovenie čl. VII bodu 2 rozvrhu práce sa až do zrušenia pozastavenia prideľovania nových vecí podľa predchádzajúcej vety neuplatní.
     5. Tento rozvrh práce nadobúda účinnosť 1. januára 2020. Dodatok č. 1 k rozvrhu práce nadobúda účinnosť 1. júna 2020.


V Košiciach 27. mája 2020

 

JUDr. Ivan Fiačan, PhD., v. r.
predseda Ústavného súdu
Slovenskej republiky

 

PRÍLOHA
k

ROZVRHU PRÁCE
ÚSTAVNÉHO  SÚDU  SLOVENSKEJ  REPUBLIKY
na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

 

schválená na zasadnutí pléna
Ústavného súdu Slovenskej republiky
konanom 4. decembra 2019

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky schválilo podľa čl. 131 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s čl. X bodom 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 túto

 

PRÍLOHU
k

ROZVRHU PRÁCE
ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

 

Článok I
Účel a základné pravidlá

     1. Príloha k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „príloha“) upravuje v súlade s čl. X bodom 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) používanie technických a programových prostriedkov pre účely prideľovania návrhov vo veciach, o ktorých rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v senáte alebo v pléne, sudcom ústavného súdu ako sudcom spravodajcom.
     2. Na prideľovanie návrhov sa používajú technické a programové prostriedky schválené plénom ústavného súdu na jeho neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn. Spr 1641/2015 zo 16. decembra 2015 (ďalej len „elektronický systém prideľovania“).
     3. Návrhy na začatie konania sa na účely ich pridelenia rozdeľujú do týchto skupín:  
        a) návrhy na začatie konania o súlade právnych predpisov (čl. 125 ústavy), o súlade medzinárodných zmlúv s ústavou a ústavnými zákonmi (čl. 125a ústavy), o súlade predmetu referenda s ústavou a ústavnými zákonmi (čl. 125b ústavy), o výklad ústavy alebo ústavného zákona (čl. 128 ústavy);
        b) návrhy na začatie konania vo volebných veciach (čl. 129 ods. 2 ústavy);
        c) návrhy na začatie konania pred ústavným súdom, okrem návrhov na začatie konania uvedených v písmenách a), b), d) a e);
        d) návrhy na začatie konania o sťažnosti (čl. 127 ústavy) tvoriace hromadný návrh alebo viacero hromadných návrhov doručených ústavnému súdu v rôznych dňoch;
        e) návrhy na obnovu konania pred ústavným súdom (§ 214 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov).  
     4. Ak je zrejmé, že návrhy na začatie konania o sťažnosti (čl. 127 ústavy) tvoriace hromadný návrh alebo viacero hromadných návrhov doručených ústavnému súdu v rôznych dňoch spolu skutkovo nesúvisia alebo sa netýkajú tých istých účastníkov, môžu byť namiesto skupiny návrhov uvedených v bode 3 písm. d) zaradené do skupiny návrhov uvedených v bode 3 písm. c).  
     5. Návrhy na začatie konania sa prideľujú sudcom spravodajcom prostredníctvom elektronického systému prideľovania oddelene podľa jednotlivých skupín uvedených v bode 3.
     6. Právne veci týkajúce sa konania pred ústavným súdom podľa čl. 129a ústavy sa prideľujú podľa bodu 5 ako samostatná skupina. Na ich pridelenie sudcovi spravodajcovi a na informovanie o ich pridelení sa primerane použijú aj čl. II body 1 a 4 a čl. III prílohy.

Článok II
Čas prideľovania a informovanie o pridelení návrhov na začatie konania

     1. Návrhy na začatie konania uvedené v čl. I bode 3 písm. a), b) a c) prílohy sa prideľujú po ich zaevidovaní v informačnom systéme ústavného súdu v aplikácii Manažment konaní a po vytvorení spisu. Elektronický systém prideľovania sa aktivuje automaticky každý pracovný deň o 19.00 h. Ak je potrebné prideliť návrhy vo veciach, ktoré neznesú odklad, možno čas aktivovania elektronického systému prideľovania zmeniť.
     2. Návrhy na začatie konania uvedené v čl. I bode 3 písm. d) prílohy sa prideľujú po ich zaevidovaní v informačnom systéme ústavného súdu v aplikácii Manažment konaní, vytvorení spisov a po ich zaradení do skupín obsahujúcich návrhy na začatie konania vo veciach, ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov (čl. II bod 11 rozvrhu práce). Elektronický systém prideľovania aktivuje zamestnanec Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky poverený plénom ústavného súdu.
     3. Návrhy na začatie konania uvedené v čl. I bode 3 písm. e) prílohy sa prideľujú po ich zaevidovaní v informačnom systéme ústavného súdu v aplikácii Manažment konaní a po vytvorení spisov. Elektronický systém prideľovania aktivuje zamestnanec Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky poverený plénom ústavného súdu.
     4. Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky zverejní informáciu o pridelení návrhov na začatie konania na webovom sídle ústavného súdu. Informácia o pridelení návrhov obsahuje údaje o dátume doručenia návrhu, o čísle (spisovej značke) konania, označenie navrhovateľa (ak ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nie je zároveň orgánom verejnej moci, označenie navrhovateľa sa uvádza v anonymizovanej podobe), označenie právneho zástupcu navrhovateľa a meno sudcu spravodajcu. Informácia sa zverejňuje bez zbytočného odkladu po jej spracovaní spravidla nasledujúci pracovný deň po dni pridelenia návrhov, v prípade návrhov uvedených v čl. I bode 3 písm. d) prílohy spravidla do troch pracovných dní po ich pridelení.

 Článok III
Záverečné ustanovenia


     1. Ak je podľa rozvrhu práce alebo podľa opatrenia predsedu ústavného súdu vydaného na základe rozvrhu práce alebo podľa uznesenia pléna potrebné prerozdeliť náhodným výberom už pridelené veci alebo náhodným výberom vec nanovo prideliť, vykoná sa prerozdelenie alebo opätovné pridelenie prostredníctvom elektronického systému prideľovania určeného na prerozdelenie už pridelených vecí.
     2. Ak nebude možné použiť elektronický systém prideľovania na pridelenie návrhov na začatie konania v dôsledku jeho poruchy, z technických príčin alebo z iných závažných dôvodov v trvaní najmenej piatich pracovných dní, návrhy budú prideľované na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu náhodným spôsobom.
     3. Táto príloha nadobúda účinnosť 1. januára 2020.


V Košiciach 4. decembra 2019

 

JUDr. Ivan Fiačan, PhD., v. r.
predseda Ústavného súdu
Slovenskej republiky

Dátum vytvorenia: 2. 1. 2020
Dátum aktualizácie: 1. 6. 2020