Sprievodca pri podávaní sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky

v konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky 
a podľa zákona  č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti koná a rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava”)
aj o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zmysle citovaného článku ústavy (ďalej len „sťažnosť“) je upravené v § 32 až § 73 v spojení s § 122 až § 135 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Kto je oprávnený podať ústavnú sťažnosť?

Osobou oprávnenou (aktívne legitimovanou) na podanie ústavnej sťažnosti je fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ”), ktorá tvrdí, že boli porušené jej základné práva alebo slobody zaručené ústavným poriadkom Slovenskej republiky vrátane ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, pričom k ich porušeniu malo dôjsť právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a o ich ochrane nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 122 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na uvedené ústavnú sťažnosť nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb, a nie svojich (s výnimkou zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka, ktorý podáva sťažnosť v mene zastúpeného). V prípade maloletého sťažovateľa (fyzickej osoby) ústavnú sťažnosť v jeho mene podáva jeho zákonný zástupca. V mene sťažovateľa právnickej osoby ústavnú sťažnosť podáva osoba oprávnená za právnickú osobu konať (štatutárny orgán). V takých prípadoch je potrebné zastúpenú osobu v ústavnej sťažnosti ako sťažovateľa označiť.

 

Vyžaduje sa, aby bol sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom právne zastúpený?

Ustanovenie § 34 zákona o ústavnom súde vyžaduje, aby bol sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom obligatórne (povinne) zastúpený advokátom. K sťažnosti musí byť preto pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom, pričom v plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že sťažovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

Sťažovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery sťažovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Trovy ustanoveného právneho zástupcu znáša štát.

Sťažovateľ sa môže so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci obrátiť aj na Centrum právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (www.centrumpravnejpomoci.sk). Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc v občianskoprávnych, obchodnoprávnych, pracovnoprávnych, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve, ako aj v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a vo všetkých týchto veciach aj v konaní pred ústavným súdom.

 

Je konanie pred ústavným súdom spoplatnené?

Podľa § 71 zákona o ústavnom súde konanie pred ústavným súdom spravidla nepodlieha súdnym poplatkom. 

Ak však ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už ústavný súd v minulosti rozhodol a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží ústavný súd uznesením navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu ústavnú sťažnosť, ktorá bola tým istým navrhovateľom podaná na ústavnom súde v jednom kalendárnom roku. Ak je v jednom podaní obsiahnutých viacero vecí, s ktorými sa fyzická osoba alebo právnická osoba obracia na ústavný súd podľa čl. 127 ústavy, považuje sa na účely vyrubenia súdneho poplatku každá z týchto vecí za samostatnú ústavnú sťažnosť.

 

Aké sú náležitosti ústavnej sťažnosti?

Z ústavnej sťažnosti musí byť zrejmé (§ 39, § 43 a § 123 zákona o ústavnom súde):

I.

kto ju podáva;

II.

kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody (označenie orgánu verejnej moci);

III.

akej veci sa týka, t. j. akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd, pričom
k sťažnosti sa musí pripojiť kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd;

IV.

ktoré základné práva alebo slobody boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené.
Katalóg základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplýva predovšetkým z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (napr. Dohovor
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor o právach dieťaťa).
V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že ústavný súd nemá vo vzťahu k všeobecným súdom postavenie nadriadeného súdu, t. j. ústavný súd nie je súdom poslednej inštancie, a teda jeho úlohou nie je preskúmavať samotnú správnosť či zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Jeho poslaním je výlučne ochrana ústavou zaručených práv a slobôd;

V.

odôvodnenie, t. j. sťažovateľ musí v ústavnej sťažnosti pravdivo opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd;

VI.

akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha (petit sťažnosti), pričom v petite ústavnej sťažnosti musí sťažovateľ označiť konkrétne právo alebo slobodu, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha,
a tiež musí označiť právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah orgánu verejnej moci, ktorým malo k porušeniu označeného práva alebo slobody dôjsť.

Z petitu ústavnej sťažnosti musí byť tiež zrejmé, akej nápravy sa v dôsledku vysloveného porušenia označeného práva alebo slobody sťažovateľ dovoláva (§ 133 zákona o ústavnom súde),
 t. j. či žiada, aby ústavný súd prikázal vo veci konať tomu, kto právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, alebo aby ústavný súd napadnuté právoplatné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby porušovateľovi práva zakázal pokračovať v porušovaní práva alebo slobody, prípadne aby porušovateľovi prikázal obnoviť stav pred porušením práva alebo slobody, alebo či sťažovateľ žiada priznať za porušenie práva alebo slobody primerané finančné zadosťučinenie.
Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha (§ 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Z uvedeného vyplýva, že požiadavka sťažovateľa priznať mu za zistené a vyslovené porušenie základného práva alebo slobody finančné zadosťučinenie musí byť riadne odôvodnená.
Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania. Viazanosť návrhom platí zvlášť pre petit sťažnosti, čo znamená, že ústavný súd rozhoduje o porušení práv a slobôd iba v rozsahu, ako ho vymedzí sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu;

VII.

aké dôkazy sťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení navrhuje.

 

Ústavná sťažnosť musí byť písomná. Môže byť podaná v listinnej  podobe alebo elektronickej podobe (§ 40 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Ústavná sťažnosť musí byť datovaná a podpísaná sťažovateľom alebo jeho zástupcom (§ 43 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavnú sťažnosť podanú elektronicky bez autorizácie podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní, na sťažnosť sa neprihliada. Ústavný súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Ústavnú sťažnosť podanú v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu nie je potrebné dopĺňať v listinnej podobe (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ústavnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu ústavného súdu a aby každému ďalšiemu účastníkovi a zúčastnenej osobe mohol byť ústavným súdom doručený jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, ústavný súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 40 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

 

Kto je účastníkom v konaní pred ústavným súdom?

Účastníkom v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorého právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu ústavná sťažnosť smeruje (§ 125 zákona
o ústavnom súde). Účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom sa doručujú všetky rozhodnutia ústavného súdu v príslušnej veci. Ak ústavný súd odmietol návrh na začatie konania a neinformoval toho účastníka, proti ktorému návrh smeruje o podanej ústavnej sťažnosti, môže ústavný súd rozhodnutie o odmietnutí doručiť len sťažovateľovi (§ 68 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

 

Kedy podať ústavnú sťažnosť ústavnému súdu?

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd.

Podľa § 124 zákona o ústavnom súde možno ústavnú sťažnosť podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa pravidiel na počítanie lehôt sa lehota určená podľa mesiacov končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť;
to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času (§ 121 ods. 3 až 5 Civilného sporového poriadku). Zmeškanie dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti neumožňuje zákon o ústavnom súde odpustiť, pričom ide o zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde].

 

Môže sťažovateľ zobrať svoju ústavnú sťažnosť späť?

Sťažovateľ môže v priebehu konania zobrať svoju ústavnú sťažnosť späť, pričom podľa § 127 zákona
o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.

 

Ako môže ústavný súd rozhodnúť o ústavnej sťažnosti?

Ústavný súd ústavnú sťažnosť najprv predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa (§ 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a skúma, či sú splnené ústavou a zákonom ustanovené podmienky pre konanie podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd  sťažnosť sťažovateľa uznesením odmietne, ak je daný niektorý z dôvodov uvedených v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, alebo ju podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde uznesením  prijme na ďalšie konanie.

Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietne:

  • • pre nedostatok právomoci ústavného súdu – v prípade, že o ochrane práva alebo slobody, ktorých porušenie sa namieta, rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy iný orgán verejnej moci;
  • •ak je ústavná sťažnosť podaná sťažovateľom bez zastúpenia advokátom a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu;
  • • pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí − ak ústavná sťažnosť nemá všetky zákonom požadované náležitosti (pozri vyššie), ústavný súd môže sťažovateľa vyzvať, aby tieto nedostatky odstránil, prípadne aby ústavnú sťažnosť v ním určenej lehote doplnil. Ak sťažovateľ nedostatky sťažnosti v stanovenej lehote neodstráni, môže ústavný súd sťažnosť z uvedeného dôvodu odmietnuť.
  • • ako neprípustnú – všeobecné dôvody neprípustnosti sťažnosti sú upravené v § 55 zákona
    o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak:

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) sa sťažovateľ sťažnosťou domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu alebo

d) sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd (§ 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Za právne prostriedky sa považujú riadne opravné prostriedky (odvolanie, sťažnosť, odpor a pod.), ako aj mimoriadne opravné prostriedky (dovolanie), na podanie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov).

  • • ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (pozri vyššie);
  • • ako oneskorene podanú (pozri lehotu na podanie ústavnej sťažnosti);
  • • ako zjavne neopodstatnenú – ak ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia sťažovateľom označeného práva alebo slobody.

Ak ústavný súd ústavnú sťažnosť neodmietol, prijme ju na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde). Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody (§ 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde).V prípade zistenia ústavného súdu, že došlo k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci, ústavný súd súčasne také rozhodnutie alebo opatrenie zruší a zruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa povaha zásahu (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde).


Podľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže:

a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal,

b) vrátiť vec na ďalšie konanie,

c) zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa,

d) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa, obnovil stav pred ich porušením,

e) priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.

 

Má sťažovateľ nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v konaní pred ústavným súdom?

Podľa § 73 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania. Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

 

Môže sťažovateľ napadnúť rozhodnutie ústavného súdu opravným prostriedkom?

Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
To však neplatí v prípade, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (napríklad Európsky súd pre ľudské práva alebo Súdny dvor Európskej únie), vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

Lehota na podanie tohto opravného prostriedku, návrhu na obnovu konania pred ústavným súdom podľa § 214 a nasl. zákona o ústavnom súde, je šesť mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu konania pred ústavným súdom mohol byť uplatnený.

Ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne neopodstatnený uznesením odmietne, inak nálezom obnovu konania povolí a napadnuté rozhodnutie ústavného súdu zruší.

Dátum vytvorenia: 11. 8. 2015
Dátum aktualizácie: 16. 5. 2019