Sprievodca pri podávaní sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky

v konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky 
a podľa § 49 až § 56 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
v znení neskorších predpisov

 
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti koná a rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava") aj o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zmysle citovaného článku ústavy (ďalej len „sťažnosť") je upravené v § 49 až § 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde").

Kto je oprávnený podať sťažnosť?

Osobou oprávnenou (aktívne legitimovanou) na podanie sťažnosti je fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ"), ktorá tvrdí, že boli porušené jej základné práva zaručené ústavným poriadkom Slovenskej republiky vrátane ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, pričom k ich porušeniu malo dôjsť právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a o ich ochrane nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 49 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na uvedené sťažnosť nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb, a nie svojich (s výnimkou zákonného zástupcu alebo súdom ustanoveného opatrovníka, ktorý podáva sťažnosť v mene zastúpeného).
V prípade maloletého sťažovateľa (fyzickej osoby) sťažnosť v jeho mene podáva jeho zákonný zástupca.
V mene sťažovateľa právnickej osoby sťažnosť podáva osoba oprávnená za právnickú osobu konať (štatutárny orgán).

Vyžaduje sa, aby bol sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom právne zastúpený?

Ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyžaduje, aby bol sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom obligatórne (povinne) zastúpený advokátom. K sťažnosti musí byť preto pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom, pričom v splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Prijatím zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) vytvorila Slovenská republika inštitucionálny systém slúžiaci na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom Centra právnej pomoci (www.centrumpravnejpomoci.sk). O tejto možnosti ústavný súd sťažovateľa poučí. [§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 160 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“)].

Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc v občianskoprávnych, obchodnoprávnych, pracovnoprávnych, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve, ako aj v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a vo všetkých týchto veciach aj v konaní pred ústavným súdom.

Fyzická osoba môže požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, resp. o predbežnú konzultáciu aj v čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V právnych veciach, na ktoré sa systém poskytovania právnej pomoci Centrom právnej pomoci nevzťahuje, môže ústavný súd sťažovateľovi ustanoviť právneho zástupcu za predpokladu, že to odôvodňujú jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery a ak zo strany sťažovateľa nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Je konanie pred ústavným súdom spoplatnené?

Podľa § 35 ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spravidla nepodlieha súdnym poplatkom. 

Ak však ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už ústavný súd v minulosti rozhodol a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží ústavný súd uznesením navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu sťažnosť, ktorá bola tým istým navrhovateľom podaná na ústavnom súde v jednom kalendárnom roku. Ak je v jednom podaní obsiahnutých viacero vecí, s ktorými sa fyzická osoba alebo právnická osoba obracia na ústavný súd podľa čl. 127 ústavy, považuje sa na účely vyrubenia súdneho poplatku každá z týchto vecí za samostatnú sťažnosť.

Aké sú náležitosti sťažnosti?

Zo sťažnosti musí byť zrejmé (§ 20 a § 50 zákona o ústavnom súde):

I. kto ju podáva;
II. proti komu smeruje (označenie orgánu verejnej moci);
III. akej veci sa týka, t. j. akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd, pričom k sťažnosti sa musí pripojiť kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu;
IV. ako je odôvodnená, t. j. sťažovateľ musí v sťažnosti pravdivo opísať všetky
rozhodujúce skutočnosti a uviesť, v čom konkrétne podľa neho spočíva porušenie ním označeného práva alebo slobody;
V. ktoré základné práva alebo slobody boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené.
- Katalóg základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplýva predovšetkým z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (napr. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor o právach dieťaťa).
- V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že ústavný súd nemá vo vzťahu k všeobecným súdom postavenie nadriadeného súdu, t. j. ústavný súd nie je súdom poslednej inštancie, a teda jeho úlohou nie je preskúmavať samotnú správnosť či zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Jeho poslaním je výlučne ochrana ústavou zaručených práv a slobôd;
VI. akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha (petit sťažnosti), pričom v petite sťažnosti musí sťažovateľ označiť konkrétne právo alebo slobodu, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, a tiež musí označiť právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah orgánu verejnej moci, ktorým malo k porušeniu označeného práva alebo slobody dôjsť.
- Z petitu sťažnosti musí byť tiež zrejmé, akej nápravy sa v dôsledku vysloveného porušenia označeného práva alebo slobody sťažovateľ dovoláva (§ 56 zákona o ústavnom súde), t. j. či žiada, aby ústavný súd napadnuté právoplatné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby porušovateľovi práva zakázal pokračovať v porušovaní práva alebo slobody, prípadne aby porušovateľovi prikázal obnoviť stav pred porušením práva alebo slobody alebo aby prikázal vo veci konať tomu, kto právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, alebo či sťažovateľ žiada priznať za porušenie práva alebo slobody primerané finančné zadosťučinenie.
- Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Z uvedeného vyplýva, že požiadavka sťažovateľa priznať mu za zistené a vyslovené porušenie základného práva alebo slobody finančné zadosťučinenie musí byť riadne odôvodnená.
- Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom. Viazanosť návrhom platí zvlášť pre petit sťažnosti, čo znamená, že ústavný súd rozhoduje o porušení práv a slobôd iba v rozsahu, ako ho vymedzí sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu;
VII. aké dôkazy sťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení navrhuje.

Sťažnosť musí byť písomná. Môže byť podaná v listinnej  podobe alebo elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Sťažnosť podanú v listinnej podobe  musí podpísať sťažovateľ (sťažovatelia) alebo jeho (ich) právny zástupca (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosť podanú elektronicky bez autorizácie podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní, na sťažnosť sa neprihliada. Ústavný súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Sťažnosť podanú v elektronickej podobe autorizovanú  podľa osobitného predpisu nie je potrebné dopĺňať v listinnej podobe (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Sťažnosť je vhodné predložiť v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na ústavnom súde a aby každému účastníkovi, ktorý bol v sťažnosti označený, mohol byť doručený jeden rovnopis (§ 29 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Kto je účastníkom v konaní pred ústavným súdom?

Účastníkom v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorého právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu sťažnosť smeruje (§ 51 ods.1 zákona o ústavnom súde).
Účastníkom konania alebo ich zástupcom sa doručujú všetky rozhodnutia ústavného súdu vydané v prerokúvanej veci (§ 34 zákona o ústavnom súde).

Kedy podať sťažnosť ústavnému súdu?

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Podľa pravidiel na počítanie lehôt sa lehota určená podľa mesiacov končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. (§ 121 ods. 3 až 5 Civilného sporového poriadku). Zmeškanie dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti v zmysle cit. § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje zákon o ústavnom súde odpustiť, pričom ide o zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Môže sťažovateľ zobrať svoju sťažnosť späť?

Sťažovateľ môže v priebehu konania zobrať svoju sťažnosť späť, pričom podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Ako môže ústavný súd rozhodnúť o sťažnosti?

Ústavný súd sťažnosť najprv predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a skúma, či sú splnené ústavou a zákonom ustanovené podmienky pre konanie podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd  sťažnosť sťažovateľa uznesením odmietne, ak je daný niektorý z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, alebo ju podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde uznesením  prijme na ďalšie konanie.  
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietne:

  • - pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí − ak sťažnosť nemá všetky zákonom požadované náležitosti (pozri vyššie), ústavný súd sťažovateľa vyzve, aby tieto nedostatky odstránil, prípadne aby sťažnosť v ním určenej lehote doplnil. Ak sťažovateľ nedostatky sťažnosti v stanovenej lehote neodstráni, môže ústavný súd sťažnosť z uvedeného dôvodu odmietnuť. Ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti nedostatky sťažnosti v prípade, ak je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným zástupcom (advokátom);
  • - ako oneskorene podanú (pozri lehotu na podanie sťažnosti);
  • - ako podanú neoprávnenou osobou (pozri vyššie);
  • - ako neprípustnú -- všeobecné dôvody neprípustnosti sťažnosti sú upravené v § 24 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná:

a) ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,
b) ak ústavný súd v tej istej veci koná,
c) ak sa sťažovateľ sťažnosťou domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.
Dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť je podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde aj to, že sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Za opravné prostriedky sa považujú riadne opravné prostriedky (odvolanie, sťažnosť, odpor a pod.), ako aj mimoriadne opravné prostriedky (dovolanie), na podanie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov). Inými právnymi prostriedkami sa rozumie napr. sťažnosť na postup súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sťažnosť pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, ale aj žaloba na nečinnosť orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, prípadne podnet podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, resp. opakovaný podnet podľa § 36 tohto zákona.

  • - pre nedostatok právomoci ústavného súdu – v prípade, že o ochrane práva alebo slobody, ktorých porušenie sa namieta, rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy „iný súd";
  • - ako zjavne neopodstatnenú - ak ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia sťažovateľom označeného práva alebo slobody.

Ak ústavný súd sťažnosť neodmietol, prijme ju na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
V prípade zistenia ústavného súdu, že došlo k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci, ústavný súd súčasne také rozhodnutie alebo opatrenie zruší a zruší aj iný zásah, ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže:
a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov,
b) vrátiť vec na ďalšie konanie,
c) zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody,
d) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.
Ústavný súd napokon môže priznať sťažovateľovi, ktorého základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemá sťažovateľ právny nárok.

Má sťažovateľ nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v konaní pred ústavným súdom?

Podľa § 36 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Môže sťažovateľ napadnúť rozhodnutie ústavného súdu opravným prostriedkom?

Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

To však neplatí v prípade, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (napríklad Európsky súd pre ľudské práva alebo Súdny dvor EÚ), vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

Lehota na podanie tohto opravného prostriedku, návrhu na obnovu konania pred ústavným súdom podľa § 75 a nasl. zákona o ústavnom súde, je šesť mesiacov odo dňa, keď sa predmetné rozhodnutie orgánu medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu konania pred ústavným súdom mohol byť uplatnený.

Ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne neopodstatnený uznesením odmietne, inak nálezom obnovu konania povolí a napadnuté rozhodnutie ústavného súdu zruší.

Dátum vytvorenia: 11. 8. 2015
Dátum aktualizácie: 5. 6. 2017