Rozvrh práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

 

Späť

ROZVRH PRÁCE

ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

na obdobie 1. 3. 2013 – 28. 2. 2014

schválený na zasadnutí pléna

Ústavného súdu Slovenskej republiky

konanom 13. februára 2013

Predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky:
Ivetta Macejková
Podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky:
Milan Ľalík
Predsedovia senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky:
Milan Ľalík
 
Juraj Horváth
 
Ján Auxt
 
Ján Luby

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa čl. 131 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dňa 13. februára 2013 schválilo tento

ROZVRH PRÁCE

ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

na obdobie 1. 3. 2013 – 28. 2. 2014

Článok I

Účel a základné zásady

  1. Rozvrh práce Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Rozvrh práce“) určuje pravidlá rozdelenia práce na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) na obdobie 1. 3. 2013 – 28. 2. 2014.
  2. Rozdelenie práce v rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa riadi zásadou náhodilosti prideľovania vecí jednotlivým sudcom tak, aby sa dodržalo pravidlo ich rovnomerného zaťaženia; ďalej určuje pravidlá:

    a) nahradenia sudcu spravodajcu alebo sudcu iba podľa § 5 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a v súlade s týmto Rozvrhom práce;

    b) nezmeniteľnosťou sudcu spravodajcu a senátu, ktorým bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie, okrem prípadov, keď o zmene rozhodne plénum ústavného súdu.

  3. Ak je sudca po dobu dlhšiu než jeden mesiac neprítomný z iného dôvodu než z dôvodu riadnej dovolenky, prestávajú sa mu opatrením predsedu ústavného súdu prideľovať veci. K tomuto opatreniu možno pristúpiť už po uplynutí dvoch týždňov, pokiaľ je zrejmé, že sudca nebude z dôvodu práceneschopnosti prítomný dlhšie ako jeden mesiac.
  4. Ak trvá neprítomnosť sudcu dlhšie ako tri mesiace, predseda ústavného súdu po prerokovaní v pléne môže rozdeliť jeho neskončené veci medzi ostatných sudcov ústavného súdu; podľa zásad uvedených v čl. I bode 2 tohto Rozvrhu práce, ak ide o naliehavé veci, predseda ústavného súdu môže k tomuto opatreniu pristúpiť aj skôr.

Rozhodovacia činnosť

Článok II

Všeobecné ustanovenia

  1. Ústavný súd vykonáva svoju právomoc a pôsobnosť v pléne a v senátoch, ako aj sudcom spravodajcom, ak to výslovne ustanovuje zákon o ústavnom súde.
  2. Plénum tvoria všetci sudcovia ústavného súdu.
  3. Ústavný súd má štyri senáty. Od 1. marca 2013 pracujú v tomto zložení:
    3.1. prvý senát ústavného súdu Milan Ľalík
    Marianna Mochnáčová
    Peter Brňák
    3.2.1 druhý senát ústavného súdu Juraj Horváth
    Sergej Kohut
    Lajos Mészáros
    Ivetta Macejková
    3.2.2 druhý senát ústavného súdu pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudkyňou spravodajkyňou Ivettou Macejkovou pracuje senát v zložení: Lajos Mészáros
    Juraj Horváth
    Ivetta Macejková
    3.3 tretí senát ústavného súdu Ján Auxt
    Ľubomír Dobrík
    Rudolf Tkáčik
    3.4. štvrtý senát ústavného súdu Ján Luby
    Ľudmila Gajdošíková
    Ladislav Orosz.
  4. Na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z právomocí ústavného súdu podľa § 14 ods. 4 a § 74e ods. 2 a ods. 3 zákona o ústavnom súde sa zabezpečuje permanentná dosiahnuteľnosť najmenej deviatich sudcov ústavného súdu vrátane predsedu alebo podpredsedu.

Článok III

  1. Predseda ústavného súdu podľa § 5 ods. 5 zákona o ústavnom súde určuje dočasné zastúpenie neprítomného (čl. I body 3 a 4) alebo vylúčeného predsedu senátu alebo člena senátu podľa týchto kritérií:

    a) neprítomného alebo vylúčeného člena senátu, ktorý má štyroch členov, zastupuje ďalší člen senátu;

    b) neprítomného alebo vylúčeného predsedu

    • prvého senátu, zastupuje predseda štvrtého senátu,
    • druhého senátu, zastupuje predseda prvého senátu,
    • tretieho senátu, zastupuje predseda druhého senátu,
    • štvrtého senátu, zastupuje predseda tretieho senátu;

    c) neprítomného alebo vylúčeného sudcu senátu, ak nejde o prípad uvedený v písm. a),

    • prvého senátu, zastupuje sudca štvrtého senátu,
    • druhého senátu, zastupuje sudca prvého senátu,
    • tretieho senátu, zastupuje sudca druhého senátu,
    • štvrtého senátu, zastupuje sudca tretieho senátu;

    d) neprítomného vekom staršieho sudcu alebo z rozhodovania vylúčeného vekom staršieho sudcu, zastupuje vekom starší sudca určený podľa písm. c). Neprítomného vekom mladšieho sudcu alebo z rozhodovania vylúčeného vekom mladšieho sudcu, zastupuje vekom mladší sudca určený podľa písmena c).

  2. Ak bol z rozhodovania veci patriacej do pôsobnosti pléna vylúčený sudca spravodajca, predseda ústavného súdu pridelí vec novému sudcovi spravodajcovi náhodným výberom.
  3. Ak bol z rozhodovania veci patriacej do pôsobnosti senátu vylúčený sudca spravodajca, predseda ústavného súdu pridelí vec inému členovi tohto senátu náhodným výberom.

Článok IV

  1. O vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje:
    • druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,
    • tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu,
    • štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu,
    • prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
  2. Ak nemožno o vylúčení rozhodnúť podľa odseku 1, rozhodne o ňom senát v zložení, ktoré určí plénum ústavného súdu.

Článok V

Prideľovanie vecí v pléne

  1. Veci patriace do pôsobnosti pléna ústavného súdu sa prideľujú sudcom spravodajcom predsedom ústavného súdu náhodným spôsobom.
  2. V prípade pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti pléna, rozhodne o povaheveci na účely jej pridelenia predseda ústavného súdu. Jeho rozhodnutím v konaní o návrhu však nie je plénum viazané.

Článok VI

Prideľovanie vecí v senáte

  1. Veci patriace do pôsobnosti senátov ústavného súdu sa prideľujú sudcom spravodajcom predsedom ústavného súdu náhodným spôsobom.
  2. V prípade pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti senátu, rozhodne o povahe veci na účely jej pridelenia predseda ústavného súdu. Jeho rozhodnutím o povahe veci však nie je senát v konaní o návrhu viazaný.

Článok VII

  1. Plénum ústavného súdu môže so súhlasom sudcu rozhodnúť, že mu zníži počet prideľovaných vecí. V uznesení musí byť uvedená doba, na ktorú sa znižuje počet prideľovaných vecí, a dôvod zníženia.
  2. Predsedovi ústavného súdu sa v roku 2013 ako sudcovi spravodajcovi náhodným výberom prideľujú dve veci mesačne vždy pri prvom prideľovaní došlých vecí ústavnému súdu v danom kalendárnom mesiaci.

Článok VIII

Pojednávacie dni

  1. Pojednávacími dňami ústavného súdu sú spravidla pracovné dni.
  2. Pojednávacím dňom pléna ústavného súdu je spravidla streda.
  3. Verejné ústne pojednávania prvého senátu sa konajú v utorok a druhého senátu vo štvrtok párneho kalendárneho týždňa. Verejné ústne pojednávania tretieho senátu sa konajú v utorok a štvrtého senátu vo štvrtok nepárneho kalendárneho týždňa. Predseda senátu môže so súhlasom predsedu ústavného súdu nariadiť verejné ústne pojednávanie aj na iný deň.
  4. Neverejné zasadnutia pléna a senátov sa konajú podľa rozhodnutia ich predsedov.

Článok IX

Ostatná činnosť ústavného súdu

  1. Ústavný súd rozhoduje o svojich vnútorných pomeroch.
  2. Ústavný súd schvaľuje návrh svojho rozpočtu a záverečného účtu.

Článok X

Prechodné a záverečné ustanovenia

  1. Neskončené veci od nadobudnutia účinnosti tohto Rozvrhu práce sudkyňa spravodajkyňa Ivetta Macejková predkladá do senátu podľa čl. II bodu 3 písm. b).
  2. Tento rozvrh práce nadobúda účinnosť 1. marca 2013.

V Košiciach 13. februára 2013

Ivetta Macejková
predsedníčka Ústavného súdu
Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky hlásiac sa k ústavnej doktríne právneho štátu vyplývajúcej z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a plneniu svojej ústavnej funkcie nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj ústavného sľubu vyjadrenému v čl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, s cieľom zabezpečiť svoju funkčnosť pri výkone svojich právomocí a rešpektujúc princíp zákazu odopretia spravodlivosti, ako aj doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov z roku 2001, na ktoré vo svojej rozhodovacej činnosti už poukázal aj Európsky súd pre ľudské práva, prijalo tento

Dodatok č. 1

ktorým sa mení a dopĺňa Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie 1. 3. 2013 – 28. 2. 2014

schválený na zasadnutí pléna
Ústavného súdu Slovenskej republiky
konaného 3. júla 2013

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa čl. 131 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením z 3. júla 2013 schválilo tento

Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie 1. 3. 2013 – 28. 2. 2014

  1. V čl. IV. ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2013- 28. 2. 2014 (ďalej len „rozvrh práce“), schváleného 13. februára 2013 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a za bodkočiarku sa pripájajú slová „takto určený senát v prípade potreby rozhodne o všetkých vyhláseniach účastníkov konania podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde a vyhláseniach sudcov podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde vznesených v predmetnej veci.“
  2. Čl. IV. rozvrhu práce sa dopĺňa o odsek 3, ktorý znie:

    „3. Na vyhlásenie účastníka konania, že niektorého zo sudcov senátu určeného podľa odseku 2 odmieta pre jeho predpojatosť podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktoré bolo vznesené po ustanovení senátu podľa ods. 2 sa neprihliada; rovnako sa neprihliada ani na vyhlásenie o svojej predpojatosti ktoréhokoľvek člena tohto senátu podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde.“

Odôvodnenie:

Predložený návrh na doplnenie Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2013- 28. 2. 2014 (ďalej len „rozvrh práce“) predstavuje minimálny zásah do platného rozvrhu práce, keďže vo svojej podstate má len interpretačný význam vo vzťahu k ustanoveniam čl. IV. rozvrhu práce, keďže aj za súčasného stavu možno jeho odsek 2 interpretovať tak, ako bude výslovne uvedené v jeho novo navrhovanom odseku 3.

Z uvedených dôvodov navrhovaná zmena rozvrhu práce v maximálnej miere rešpektuje princíp právnej istoty a zavádza spôsob riešenia problémov súvisiacich s neprimeraným a účelovým uplatňovaním námietok predpojatosti účastníkmi konania nielen vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 11/2013, ale aj v akýchkoľvek iných porovnateľných veciach.

V bode 2. návrhu na doplnenie rozvrhu práce slovné spojenie „v prípade potreby“ treba vykladať tak, že senát určený podľa čl. IV. ods. 2 rozvrhu práce bude rozhodovať o vyhláseniach účastníkov konania podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde a vyhláseniach sudcov podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde vznesených v predmetnej veci dovtedy, kým nebude možné pre potreby rozhodovania o ďalšej veci vytvoriť senát podľa pravidiel uvedených v čl. IV. ods. 1 v spojení s čl. III. ods. 1 rozvrhu práce.

JUDr. Milan Ľalík
predseda pléna
Ústavného súdu Slovenskej republiky

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Milana Ľalíka k Dodatku č. 1, ktorým sa mení a dopĺňa Rozvrh práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie 1. 3. 2013 – 28. 2. 2014

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripájam toto odlišné stanovisko k Dodatku č. 1, ktorým sa mení a dopĺňa Rozvrh práce Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Dodatok č. 1“), schválenému na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2013, ktoré odôvodňujem takto:

  1. Podľa čl. 140 ústavy je to výlučne zákonodarca, ktorý je jediný delegovaný určovať všeobecné pravidlá a právnu úpravu konania pred ústavným súdom vrátane pravidiel rozhodovania ohľadne iudex inhabilis a iudex suspectus. Ak tak zákonodarca urobil zákonom č. 114/2013 Z. z., do rozhodnutia ústavného súdu o jeho (ne)súladnosti s ústavou vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 8/2013, plénum ústavného súdu nemalo kompetenciu tieto pravidlá meniť či nahrádzať svojou úpravou, ktorou úmyselne porušilo princíp deľby moci (čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy), zrejme v zmysle dôsledného napĺňania „zásady“ sic volo sic iubeo, na čo som už poukázal v odlišnom stanovisku vo veci sp. zn. PL. ÚS 8/2013.
    Ak sa totiž návrhu v označenej veci nevyhovie, Dodatok č. 1 bude v zjavnom rozpore so zákonom č. 114/2013 Z. z. a za také budú považované aj všetky naň nadväzujúce rozhodnutia ústavného súdu o zložení konajúceho senátu vrátane rozhodnutia vo veci samej.
  2. Prijatím Dodatku č. 1 sa vytvorili aj dve či tri kategórie sudcov ústavného súdu. Jedna skupina sudcov, pre ktorú platí všeobecne uznávaný princíp rovnakej „váhy hlasu“, že účastníkom odmietnutý alebo sebou vyhlásený za predpojatého sudcu, nemôže vo veci konať, a druhá skupina sudcov, ktorí za rovnakých podmienok už konať a rozhodovať môže (dokonca musí), čo je z hľadiska čl. 47 ods. 3 ústavy stav absolútne neprijateľný.
  3. Väčšina sudcov ústavného súdu sa tak opäť raz sama vystavila absurdnej situácii len tým, že účelovo rezignovala v tomto prípade na celý rad zásad a princípov, inak bežne uplatňovaných v konaní pred ústavným súdom (napr. zásada zdržanlivosti, sebaobmedzovania, orgánnej vernosti a pod.). Svojvoľnou dispozíciou s obsadením senátu, ktorý má meritórne rozhodnúť, sa tak väčšina pléna dostala aj do rozporu s čl. 48 ods. 1 ústavy.

V Košiciach 3. júla 2013

Dátum vytvorenia: 5.6.2023 Dátum aktualizácie: 23.6.2023