Rozdielne zaobchádzanie s otcami policajtmi a vojakmi pri uplatňovaní nároku na materské je v rozpore s ústavou
Rozdielne zaobchádzanie s otcami policajtmi a vojakmi pri uplatňovaní nároku na materské je v rozpore s ústavou
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 11. februára 2026 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 21/2023 nálezom vyslovil nesúlad § 10 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov s viacerými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky.
Podstatou predmetného konania bolo verejným ochrancom práv namietané nerovnaké zaobchádzanie s otcami policajtmi a vojakmi v ich prístupe ku konkrétnej dávke sociálneho zabezpečenia (materské), a to jednak v porovnaní s otcami civilmi a tiež v porovnaní s matkami policajtkami a vojačkami.
Porovnaním príslušných právnych predpisov ústavný súd zistil, že nároky matiek na materské sú v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia upravené v podstate totožne ako nároky matiek vo všeobecnom systéme. Osobitná zákonná úprava poistných nárokov príslušníkov, resp. príslušníčok ozbrojených zborov a ozbrojených síl teda sama osebe nepredstavuje dôvod na rozlišovanie v podmienkach uplatnenia týchto nárokov, keďže ich vo vzťahu k matkám v oboch systémoch upravuje zhodne.
Práve pohlavie rodiča, a nie jeho účasť na plnení úloh spojených s jeho príslušnosťou k ozbrojeným zborom alebo ozbrojeným silám, je teda tým prvkom, na základe ktorého zákonodarca v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podmieňuje prístup k nároku na materské v čase od uplynutia šiesteho týždňa po pôrode odlišnými podmienkami.
Ústavný súd nenašiel žiaden legitímny dôvod na rozlišovanie v nároku na materské v závislosti od toho, či ide o matku, alebo otca. Vychádzal pritom z doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z príslušnej právnej úpravy, ktorá umožňuje osobnú starostlivosť o dieťa aj otcom – policajtom a vojakom – a jediným nárokom, ktoré im v tejto súvislosti odníma, je práve nárok na materské.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že otcovia policajti a vojaci sú predmetom nerovnakého zaobchádzania na základe svojho pohlavia, čiže podľa kritéria, ktoré v zmysle čl. 12 ods. 2 ústavy nesmie byť základom na rozlišovanie v prístupe k základným právam.
Ústavný súd svojím rozhodnutím a v ňom obsiahnutým právnym názorom vytvoril pre príslušné orgány aplikácie práva priestor, aby po strate účinnosti napadnutého ustanovenia uplatňovali zákon o sociálnom zabezpečení policajtov ústavne konformným spôsobom, a zároveň sa zákonodarcovi poskytla príležitosť, aby svojou normotvornou činnosťou napravil legislatívne opomenutie, ktoré vo svojich účinkoch zakladá ústavne neprípustné nerovnaké zaobchádzanie, a predmetnú zákonnú úpravu v súlade s právnym názorom ústavného súdu upravil do podoby zodpovedajúcej požiadavkám ústavy.