Svetová konferencia pre ústavné súdnictvo
Svetová konferencia pre ústavné súdnictvo
(World Conference on Constitutional Justice)
Svetová konferencia pre ústavné súdnictvo zjednocuje 110 ústavných súdov a rád a najvyššie súdy v Afrike, Amerike, Ázii, Austrálii/Oceánii a v Európe. Podporuje ústavnú spravodlivosť - chápanú ako ústavná kontrola vrátane judikatúry o ľudských právach - ako kľúčový prvok demokracie, ochrany ľudských práv a zásad právneho štátu (článok 1.2 štatútu).
Podľa svojho štatútu má tri orgány: Valné zhromaždenie, Predsedníctvo a Sekretariát. Valnému zhromaždeniu predsedá hostiteľský súd kongresu. Predsedníctvo Predsedníctva je zabezpečené na jeden rok rotáciou medzi skupinami. Predsedníctvu teda predsedá nie jeden súd, ale skupina súdov. Od 21. septembra 2016 Predsedníctvu predsedá Konferencia afrických ústavných súdov. Je na skupinách, aby určili svojho zástupcu. Benátska komisia koná ako Sekretariát Svetovej konferencie.
Svetová konferencia sleduje svoje ciele prostredníctvom organizovania pravidelných kongresov, účasti na regionálnych konferenciách a seminároch, zdieľaním skúseností a judikatúry a poskytovaním kvalitných služieb členom na ich žiadosť (článok 1.2 štatútu).
Hlavným cieľom svetovej konferencie je uľahčiť súdny dialóg medzi ústavnými sudcami v celosvetovom meradle. Vzhľadom na povinnosť zdržania sa nemajú niekedy ústavní sudcovia príležitosť na konštruktívny dialóg o ústavných zásadách vo svojich krajinách. Výmeny informácií, ktoré prebiehajú medzi sudcami z rôznych častí sveta na Svetovej konferencii, ďalej reflektujú argumenty, ktoré podporujú základné ciele vlastné národným ústavám. Aj keď sa tieto texty často výrazne líšia, diskusia o základných ústavných koncepciách spája ústavných sudcov z rôznych častí sveta, ktorých úlohou je podporovať ústavnosť vo svojej vlastnej krajine.
Historické pozadie
Od roku 1996 Benátska komisia nadviazala spoluprácu s viacerými regionálnymi alebo jazykovými skupinami ústavných súdov. V snahe o zjednotenie týchto skupín a ich členov Benátska komisia po prvýkrát usporiadala kongres Svetovej konferencie pre ústavné súdnictvo, ktorý sa konal 23. až 24. januára 2009 v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike usporiadaný Ústavným súdom Južnej Afriky. Táto udalosť zhromaždila 9 regionálnych alebo jazykových skupín a asi 90 súdov.
Na základe vyhlásenia prijatého pri tejto príležitosti Benátska komisia pomáhala Predsedníctvu pri zriaďovaní Svetovej konferencie ako stáleho orgánu. Na svojom prvom zasadnutí v Mexiku v apríli 2009 Predsedníctvo pripravilo návrh štatútu, o ktorom sa diskutovalo na iných schôdzach Predsedníctva 12. decembra 2009 a 5. júna 2010 v Benátkach spolu s otázkami organizácie druhého kongresu.
Osemdesiatosem ústavných súdov, ústavných rád a najvyšších súdov, ako aj desať regionálnych a jazykových skupín súdov z Afriky, Ameriky, Ázie a Európy sa zhromaždilo na druhom kongrese Svetovej konferencie na tému "Deľba moci a nezávislosť ústavných súdov a rovnocenných orgánov". Táto udalosť bola v spolupráci s Benátskou komisiou organizovaná Najvyšším federálnym súdom Brazílie v Rio de Janeiro v Brazílii v dňoch 16. - 18. januára 2011.
Návrh štatútu bol pri tejto príležitosti zmenený a nakoniec prijatý na inom zasadnutí Predsedníctva 23. mája 2011 pri príležitosti XV. kongresu Konferencie európskych ústavných súdov.
S pristúpením viac ako 30 ústavných súdov, ústavných rád a najvyšších súdov, ktoré vykonávajú ústavnú spravodlivosť, štatút Svetovej konferencie pre ústavné súdnictvo nadobudol platnosť 24. septembra 2011.
Tretí kongres Svetovej konferencie na tému "Ústavná spravodlivosť a sociálna integrácia" sa konal 28. septembra - 1. október 2014 a bol usporiadaný Ústavným súdom Kórejskej republiky. Účastníci tretieho kongresu v Soule prijali Komuniké zo Soulu. Uskutočnilo sa tu 1. valné zhromaždenie Svetovej konferencie. Na tomto kongrese sa diskutovalo o tom, ako sa ústavné súdy vysporiadali so spoločenskou integráciou - a v prípade, že k nej nedošlo - ako sa vysporiadali so sociálnym konfliktom. Zúčastnení sudcovia sa mohli inšpirovať skúsenosťami svojich rovesníkov, či už z pozitívnych príkladov, alebo z prípadov, kedy súdy neboli schopné vyriešiť tieto problémy.
Na pozvanie Litovského ústavného súdu sa 11. a 14. septembra 2017 konal vo Vilniuse 4. kongres Svetovej konferencie na tému "Právny štát a ústavné súdnictvo v modernom svete". Štvrtý kongres dospel k záveru, že ústavné súdy v rámci svojej právomoci zabezpečujú rešpektovanie a implementáciu národných ústav a silne ovplyvňujú formovanie obsahu zásad právneho štátu. Zhodnotenie nezávislosti ústavných súdov 4. kongresu ukázalo, že mnohé súdy boli pod tlakom exekutívy a legislatívy svojich krajín, ale aj médií. Štvrtý kongres vyzval členské štáty Svetovej konferencie, aby odolali nátlaku a vyniesli svoje rozhodnutia len na základe ústavy svojich krajín a princípov zakotvených v nich.
Druhé Valné zhromaždenie Svetovej konferencie zmenilo štatút svetovej konferencie a ako členovia predsedníctva zvolilo Ústavnú radu Džibuti a ústavné súdy Dominikánskej republiky, Indonézie a Talianska.
Dokumenty
Štatút Svetovej konferencie pre ústavné súdcnictvo (PDF, 598 Kb)
Konferencie
| P.č. | Dátum | Miesto | Téma | Dokument | |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 22. - 24.1.2009 | Kapské mesto | "Vplyv ústavného súdnictva: vplyv na spoločnosť a na vývoj globálnej judikatúry v oblasti ľudských práv" | (PDF, 113 Kb) | |
| 2 | 16. - 18.1.2011 | Rio de Janeiro | "Deľba moci a nezávislosť ústavných súdov a obdobných inštitúcií" | ||
| 3 | 28.9. - 1.10. 2014 | Seoul | "Ústavné súdnictvo a sociálna integrácia" | (PDF, 248 Kb) | |
| 4 | 11. - 14.9.2017 | Vilnius | "Právny štát a ústavné súdnictvo v modernom svete" | (PDF, 381 Kb) | |
| 5 | 4. - 7.10. 2022 | Bali | "Ústavné súdnictvo a mier" | ||