Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky

Postavenie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky upravuje:

A. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.v znení neskorších predpisov v čl. 134 až čl. 139,
B. Zákon  č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 14 až § 28.

A. Ústava Slovenskej republiky
č. 460/1992 Zb. 

(čl. 134 až čl. 140)

Zmena: 244/1998 Z.z.
Zmena: 9/1999 Z.z.
Zmena: 90/2001 Z.z.
Zmena: 90/2001 Z.z.
Zmena: 140/2004 Z.z.
Zmena: 323/2004 Z.z.
Zmena: 323/2004 Z.z.
Zmena: 463/2005 Z.z.
Zmena: 92/2006 Z.z.
Zmena: 210/2006 Z.z.
Zmena: 100/2010 Z.z.
Zmena: 356/2011 Z.z.
Zmena: 232/2012 Z.z.
Zmena: 161/2014 Z.z.
Zmena: 306/2014 Z.z.
Zmena: 427/2015 Z.z.
Zmena: 44/2017 Z.z.
Zmena: 71/2017 Z.z.
Zmena: 137/2017 Z.z.
Zmena: 40/2019 Z.z.

 

Čl. 134

(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.
(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.
(3) Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu.
(4) Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana, chrániť princípy právneho štátu, spravovať sa ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne."
(5) Zložením sľubu sa sudca ústavného súdu ujíma svojej funkcie.

Čl. 135

Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej republiky.

Čl. 136

(1) Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.
(2) Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu, a ak ide o predsedu ústavného súdu, podpredsedovi ústavného súdu. Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu.
(3) Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.

Čl. 137

(1) Ak je vymenovaný sudca ústavného súdu členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.
(2) Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
(3) Dňom, keď sa sudca ujíma svojej funkcie, zaniká jeho poslanecký mandát a členstvo vo vláde Slovenskej republiky.

Čl. 138

(1) Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
(2) Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavného súdu odvolá
a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
b) na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,
c) ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok alebo
d) ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.

Čl. 139

Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.

Čl. 140

Podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

 

B. Zákon  č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

(§ 14 až § 28)

 

Ustanovovanie sudcov ústavného súdu do funkcie

§ 14

(1) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) prezident.
(2) Národná rada navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, ktorých má prezident vymenovať.
(3) Funkčné obdobie sudcu ústavného súdu je 12 rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu sudcu ústavného súdu.

§ 15

(1) Návrhy na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu môžu podať národnej rade
a) poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanci národnej rady“),
b) vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),
c) predseda ústavného súdu,
d) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdnej rady“),
e) najmenej päť členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
f) predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“),
g) generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“),
h) verejný ochranca práv,
i) profesijné organizácie právnikov,
j) vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva.
(2) Návrh na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu okrem náležitostí podľa osobitného predpisu1) obsahuje
a) označenie navrhovateľa,
b) predmet návrhu,
c) listiny preukazujúce, že uchádzač o funkciu sudcu ústavného súdu spĺňa podmienky na vymenovanie za sudcu ústavného súdu,
    1. originál alebo úradne overenú kópiu listiny osvedčujúcej meno, priezvisko, vek, štátne občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt na území Slovenskej
        republiky,
    2. originál alebo úradne overenú kópiu listiny preukazujúcej dosiahnuté vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
    3. doklady, z ktorých vyplýva, že uchádzač o funkciu sudcu ústavného súdu je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní,
    4. vyhlásenie uchádzača o funkciu sudcu ústavného súdu, že nie je členom politickej strany alebo politického hnutia, a ak je, vyhlásenie, že pred zložením
        sľubu sa vzdá členstva v politickej strane alebo politickom hnutí,
    5. vyhlásenie uchádzača o funkciu sudcu ústavného súdu, že nevykonáva funkciu alebo činnosť, výkon ktorej je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu
        ústavného súdu, a ak vykonáva, vyhlásenie, že ešte pred zložením sľubu sa vzdá takejto funkcie alebo činnosti,
d) dátum vyhotovenia návrhu a podpis navrhovateľa.
(3) Návrh na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu musí byť odôvodnený a jeho prílohou musí byť motivačný list osoby navrhovanej na kandidáta na sudcu ústavného súdu.

§ 16

Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta sľub podľa čl. 134 ods. 4 ústavy. Odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou má za následok zánik funkcie sudcu ústavného súdu. Zloženie sľubu potvrdí sudca ústavného súdu svojím podpisom na listine s textom sľubu; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.

Zánik funkcie sudcu ústavného súdu

§ 17

(1) Sudcovi ústavného súdu zaniká jeho funkcia uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol vymenovaný.
(2) Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká sudcovi ústavného súdu jeho funkcia
a) vzdaním sa funkcie,
b) odvolaním z funkcie,
c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(3) Ak sudcovi ústavného súdu zanikne jeho funkcia pred uplynutím funkčného obdobia, prezident vymenuje iného sudcu ústavného súdu na nové funkčné obdobie z dvoch kandidátov, ktorých mu navrhne národná rada.

§ 18

Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi ústavného súdu.

§ 19

(1) Prezident sudcu ústavného súdu odvolá
a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin alebo ak bol sudca ústavného súdu právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
b) na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,
c) ak mu ústavný súd oznámil, že sudca ústavného súdu sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok alebo
d) ak zanikla voliteľnosť sudcu ústavného súdu do národnej rady.
(2) Funkcia sudcovi ústavného súdu zaniká nasledujúci deň po dni doručenia rozhodnutia prezidenta o jeho odvolaní z funkcie sudcu ústavného súdu.
(3) Predseda ústavného súdu bezodkladne zašle prezidentovi
a) právoplatný rozsudok, ktorým súd odsúdil sudcu ústavného súdu za spáchanie úmyselného trestného činu,
b) právoplatný rozsudok, ktorým súd odsúdil sudcu ústavného súdu za spáchanie trestného činu, ak súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
c) disciplinárne rozhodnutie ústavného súdu, z ktorého vyplýva, že sudca ústavného súdu spáchal čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,
d) oznámenie, že sudca ústavného súdu sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok,
e) oznámenie, že zanikla voliteľnosť sudcu ústavného súdu do národnej rady.
(4) Orgán verejnej moci, ktorý pri výkone svojej právomoci získa informáciu alebo vydá rozhodnutie významné pre splnenie povinnosti predsedu ústavného súdu ustanovenej v odseku 3 písm. a), písm. b) alebo písm. e), je povinný bezodkladne takúto informáciu oznámiť alebo takéto rozhodnutie zaslať predsedovi ústavného súdu.

Postavenie sudcov ústavného súdu, ich práva a povinnostia

§ 20

(1) Sudca ústavného súdu nesmie vykonávať funkcie, zamestnania alebo činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára.
(2) Ak sudca ústavného súdu vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť uvedenú v odseku 1, predseda ústavného súdu ho vyzve, aby do desiatich dní od doručenia výzvy takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončil alebo vykonal zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.
(3) Ak sudca ústavného súdu neuposlúchne výzvu predsedu ústavného súdu a naďalej vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť uvedenú v odseku 1, podá predseda ústavného súdu proti sudcovi ústavného súdu podnet na začatie konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.

§ 21

(1) Sudca ústavného súdu vykonáva funkciu sudcu ústavného súdu ako ústavný činiteľ v osobitnom právnom vzťahu k štátu, ktorý vzniká vymenovaním do funkcie sudcu ústavného súdu a zaniká dňom zániku jeho funkcie sudcu ústavného súdu.
(2) Pracovný pomer, štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer, osobitný vzťah sudcu k štátu alebo iný pracovnoprávny vzťah sudcu ústavného súdu k subjektu, s ktorým je pred zložením sľubu v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere, osobitnom vzťahu sudcu so štátom alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu, zostáva zachovaný.
 

§ 22

(1) Sudca ústavného súdu je povinný chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka, práv občana a princípy demokratického a právneho štátu.
(2) Sudca ústavného súdu je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
(3) Sudca ústavného súdu je viazaný aj zákonmi pri rozhodovaní o súlade
a) nariadení vlády, právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
b) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 ústavy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c) právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 ústavy, s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a s právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

§ 23

(1) Sudca ústavného súdu je povinný vykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa pri jej výkone i v občianskom živote konania, ktoré môže narušiť alebo ohroziť vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému súdu a vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu.
(2) Sudca ústavného súdu je povinný zdržať sa výkonu funkcie, zamestnania alebo činnosti nezlučiteľnej s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu 20 ods. 1).
(3) Sudca ústavného súdu je povinný zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone sudcovskej funkcie, aj po jej zániku; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie trestného činu. Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže sudcu ústavného súdu zbaviť predseda ústavného súdu. Predsedu ústavného súdu môže tejto povinnosti zbaviť prezident. Sudcu ústavného súdu nemožno zbaviť povinnosti zachovávať mlčanlivosť o hlasovaní pléna ústavného súdu a senátu ústavného súdu; tým nie je dotknuté právo sudcu ústavného súdu pripojiť k rozhodnutiu ústavného súdu svoje odlišné stanovisko.

§ 24

(1) Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne alebo disciplinárne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.
(2) Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, generálny prokurátor je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu, a ak ide o predsedu ústavného súdu, podpredsedovi ústavného súdu.
(3) Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu. Žiadosť o súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.
(4) Ak generálny prokurátor oznámi predsedovi ústavného súdu, že žiada ústavný súd o súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu, predseda ústavného súdu zvolá bezodkladne plénum ústavného súdu. Plénum ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti, pričom umožní sudcovi ústavného súdu, ktorého sa žiadosť týka, vyjadriť sa k veci. Sudca ústavného súdu, ktorého sa žiadosť týka, nehlasuje.
(5) Prílohou žiadosti podľa odseku 4 je vyšetrovací spis.
(6) Rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd rozhodne o žiadosti generálneho prokurátora o súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu. Písomné vyhotovenie rozhodnutia ústavného súdu musí byť sudcovi ústavného súdu doručené bezodkladne.
(7) Ak je sudca ústavného súdu vo výkone väzby, jeho funkcia sudcu ústavného súdu nezaniká; tým nie je dotknuté ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c).

§ 25

(1) Platové pomery sudcov ústavného súdu ustanovuje osobitný predpis.2)
(2) V čase, keď sudca ústavného súdu nevykonáva svoju funkciu z dôvodu, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne pracovne neschopného alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, patria mu náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu,2) najdlhšie však počas šiestich mesiacov v kalendárnom roku.
(3) Sudca ústavného súdu má nárok na preventívnu rehabilitáciu mimo svojej dovolenky v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku. Náklady preventívnej rehabilitácie a s ňou súvisiacim pobytom uhrádza štát.
 

§ 26

(1) Sudca ústavného súdu, ktorý svoju funkciu vykonával po dobu dlhšiu, ako je jedna tretina funkčného obdobia, má nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu, ak
a) skončil výkon funkcie sudcu ústavného súdu okrem prípadu, ak prezident odvolal sudcu ústavného súdu podľa § 19 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), a
b) má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
(2) Sudcovi ústavného súdu patrí príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu vo výške 33,3 % platu sudcu ústavného súdu v dobe vyplácania príplatku zaokrúhlený nahor na celé euro, začínajúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom splnil podmienky ustanovené v odseku 1.
(3) Sudcovi ústavného súdu patrí iba jeden príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu bez ohľadu na počet funkčných období, v ktorých vykonával túto funkciu.
(4) Ak má sudca ústavného súdu nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a súčasne má nárok aj na príplatok za výkon funkcie podľa osobitného predpisu,3) patrí mu iba ten príplatok, ktorý je preňho výhodnejší. To sa vzťahuje aj na príspevok pozostalým po sudcovi ústavného súdu.
(5) Príspevok pozostalým patrí
a) vdove po manželovi, ktorý bol sudcom ústavného súdu, vo výške 60 % z príplatku, na ktorý by mal sudca ústavného súdu nárok ku dňu svojej smrti,
b) vdovcovi po manželke, ktorá bola sudkyňou ústavného súdu, vo výške 60 % z príplatku, na ktorý by mala sudkyňa ústavného súdu nárok ku dňu svojej smrti,
c) nezaopatrenému dieťaťu po zomretom rodičovi, ktorý bol sudcom ústavného súdu, vo výške
30 % z príplatku, na ktorý by mal sudca alebo sudkyňa ústavného súdu nárok ku dňu svojej smrti; ak ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá druhého rodiča, výška jeho príspevku je
60 % zo sumy príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu, na ktorý by mal nárok zomretý sudca alebo sudkyňa ústavného súdu ku dňu svojej smrti.
(6) Príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevok pozostalým sa zvýšia, ak sa zvýši plat sudcu ústavného súdu v čase vyplácania príplatku. Zvýšený príplatok alebo príspevok patrí oprávnenej osobe odo dňa, od ktorého sa zvýši plat sudcu ústavného súdu.
(7) O príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a o príspevku pozostalým rozhodne kancelária ústavného súdu do 30 dní od doručenia žiadosti o ich priznanie. Na rozhodovanie o príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevku pozostalým sa použije správny poriadok.
(8) Príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevok pozostalým sa vypláca bezhotovostným prevodom na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky označený poberateľom. Príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevok pozostalým vypláca kancelária ústavného súdu vopred v pravidelných mesačných lehotách ňou určených, najneskôr 15. deň toho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príplatok alebo príspevok vypláca.
 

Disciplinárna zodpovednosť sudcov ústavného súdu

§ 27

(1) Sudca ústavného súdu sa dopustí disciplinárneho previnenia, ak zavinene poruší povinnosti, ktoré mu vyplývajú z funkcie sudcu ústavného súdu, alebo ak svojím správaním naruší alebo ohrozí vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému súdu alebo vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu.
(2) O disciplinárnej zodpovednosti sudcu ústavného súdu koná a o uložení disciplinárneho trestu rozhoduje plénum ústavného súdu na návrh predsedu ústavného súdu, ktorý musí byť odôvodnený. Disciplinárne konanie sa začína dňom doručenia návrhu predsedu ústavného súdu na začatie disciplinárneho konania členom pléna ústavného súdu. Ak návrh na začatie disciplinárneho konania nebol členom pléna ústavného súdu doručený v rovnaký deň, disciplinárne konanie sa začína dňom, v ktorom bol doručený návrh na začatie disciplinárneho konania sudcovi ústavného súdu ako poslednému. Ak sudcovi ústavného súdu, proti ktorému návrh smeruje, sa nepodarilo doručiť návrh na začatie disciplinárneho konania alebo ak sudca ústavného súdu, proti ktorému návrh smeruje, prevzal návrh na začatie disciplinárneho konania ako posledný, disciplinárne konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na začatie disciplinárneho konania doručený ako poslednému inému sudcovi ústavného súdu.
(3) Návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi ústavného súdu môžu podať najmenej tri pätiny poslancov národnej rady. Návrh musí byť odôvodnený a obsahovať zoznam podpisov poslancov, ktorí ho podávajú. Disciplinárne konanie sa začína dňom doručenia návrhu ústavnému súdu.
(4) Návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi ústavného súdu alebo predsedovi ústavného súdu možno podať, ak sa podľa mienky subjektu oprávneného na podanie návrhu sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho previnenia podľa odseku 1 alebo ak u nich vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne znižuje dôstojnosť funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé a nestranné rozhodovanie ústavného súdu.
(5) Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa subjekt oprávnený na jeho podanie dozvedel o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že sa sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho previnenia podľa odseku 1 alebo že u neho vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne znižuje dôstojnosť funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé a nestranné rozhodovanie ústavného súdu.
(6) Disciplinárne konanie nemožno začať, ak uplynuli tri roky od konania sudcu ústavného súdu alebo predsedu ústavného súdu, ktoré bolo dôvodom na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania.
(7) Ak bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi ústavného súdu alebo podpredsedovi ústavného súdu, majú v ďalšom priebehu disciplinárneho konania postavenie sudcu ústavného súdu, proti ktorému smeruje návrh na začatie disciplinárneho konania.

§ 28

(1) Plénum ústavného súdu vypočuje sudcu ústavného súdu, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje. Dotknutému sudcovi ústavného súdu musí byť najneskôr pri vypočutí umožnené oboznámiť sa s návrhom na začatie disciplinárneho konania. Predseda ústavného súdu, vo veci v ktorej podal návrh na začatie disciplinárneho konania, a sudca ústavného súdu, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje, sa zúčastnia rokovania pléna ústavného súdu v tejto veci okrem porady a hlasovania pléna ústavného súdu.
(2) Plénum ústavného súdu návrh na začatie disciplinárneho konania odmietne, ak zistí, že je zjavne neopodstatnený.
(3) Plénum ústavného súdu disciplinárne konanie zastaví, ak
a) sa týka sudcu ústavného súdu, ktorého skoršie disciplinárne konanie vedené pre ten istý skutok sa skončilo rozhodnutím pléna ústavného súdu o odmietnutí návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo niektorým z rozhodnutí pléna ústavného súdu prijatom podľa odseku 7,
b) uplynula lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania,
c) zanikla disciplinárna zodpovednosť sudcu ústavného súdu,
d) zanikla sudcovi ústavného súdu jeho funkcia.
(4) Ak plénum ústavného súdu návrh neodmietne alebo disciplinárne konanie nezastaví, ustanoví trojčlenný disciplinárny senát. Členovia disciplinárneho senátu sa vyberajú náhodným výberom. Predseda ústavného súdu, vo veci v ktorej podal návrh na začatie disciplinárneho konania, a sudca ústavného súdu, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje, nesmú byť členmi disciplinárneho senátu.
(5) Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že sudca ústavného súdu sa nedopustil disciplinárneho previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby dotknutého sudcu ústavného súdu oslobodilo.
(6) Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že sudca ústavného súdu sa dopustil disciplinárneho previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby mu uložilo disciplinárny trest podľa odseku 7 písm. a) alebo písm. d). Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že podpredseda ústavného súdu sa dopustil disciplinárneho previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby mu uložilo disciplinárny trest podľa odseku 7 písm. a), písm. b) alebo písm. d). Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že predseda ústavného súdu sa dopustil disciplinárneho previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby mu uložilo disciplinárny trest podľa odseku 7 písm. a), písm. c) alebo písm. d).
(7) Plénum ústavného súdu nie je odporúčaním disciplinárneho senátu viazané. Plénum ústavného súdu môže rozhodnúť o
a) uložení disciplinárneho trestu napomenutia,
b) podaní návrhu prezidentovi na odvolanie podpredsedu ústavného súdu z funkcie podpredsedu ústavného súdu,
c) podaní návrhu prezidentovi na odvolanie predsedu ústavného súdu z funkcie predsedu ústavného súdu,
d) podaní návrhu prezidentovi na odvolanie sudcu ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu alebo
e) oslobodení sudcu ústavného súdu.
(8) V disciplinárnom konaní plénum ústavného súdu a disciplinárny senát rozhodujú uznesením.
(9) Disciplinárny trest uložený sudcovi ústavného súdu vykoná predseda ústavného súdu napomenutím sudcu ústavného súdu alebo doručením uznesenia pléna ústavného súdu, ktorým sa navrhuje odvolanie sudcu ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, alebo ktorým sa navrhuje odvolanie podpredsedu ústavného súdu z funkcie podpredsedu ústavného súdu, prezidentovi. Disciplinárny trest uložený predsedovi ústavného súdu vykoná podpredseda ústavného súdu napomenutím predsedu ústavného súdu alebo doručením uznesenia pléna ústavného súdu, ktorým sa navrhuje odvolanie predsedu ústavného súdu z funkcie predsedu ústavného súdu alebo ktorým sa navrhuje odvolanie predsedu ústavného súdu z funkcie sudcu ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, prezidentovi.
(10) Pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sa primerane použije prvá časť Trestného zákona a na disciplinárne konanie sa primerane použije Trestný poriadok, ak odseky 1 až 9 a § 27 neustanovujú inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.
 
___________________________
 
1) § 116a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
2) § 16 až 19 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
3) § 95 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
    § 134 až 137 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
Dátum vytvorenia: 14. 8. 2015
Dátum aktualizácie: 10. 4. 2019